Včely si svoj dom "vytapetovali" kvetmi

V časopise American Museum Novitates to oznámil Jerome Rozen z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku so šiestimi kolegami z USA, Turecka, Švajčiarska a Iránu.

Včely pri "tapetovaní" komôr pre potomstvo používajú lupienky ružových, žltých, modrých a sýtočervených kvetov. Komory poskytujú výživu nevyhnutnú pre rast a dozrievanie lariev a budúca generácia v nich prečkáva zimu.

Samica Osima avosetta si stavia hniezdo v podobe jednej či dvoch vertikálnych komôr 1,5-5 centimetrov pod povrchom. Vchod je hore. Každú komoru zdola nahor "vytapetuje" prekrývajúcimi sa lupienkami kvetov. Následne na lupienky nanesie asi polmilimetrovú vrstvu ílovitého blata a dielo zavŕši druhou vrstvou lupienkov.

Na dne komory nahromadí potravu v podobe lepkavej zmesi nektáru a peľu. Na ňu znesie vajíčko. Komoru potom dôkladne uzavrie zohnutím lupienkov v hornej časti. Prístup ešte upchá blatom. Vlhká komora vyschne a stvrdne, čím chráni mladú včelu.

Tá sa postupne kŕmi nahromadenou potravou a napokon zakuklí a upadne do desaťmesačného spánku, až do budúcej jari. Na hniezdach však niekedy parazitujú osy, ktoré doň znesú vlastné vajíčko, zabijú včelie a skonzumujú uloženú potravu.

"Samica tohto včelieho druhu pokryje steny komôr pre svojich potomkov veľkými kúskami lupienkov kvetov alebo celými lupienkami, často v mnohých farebných odtieňoch. Jej larvy sa, nanešťastie, nikdy nepokochajú žiarivými farbami na stenách, pretože nemajú oči – a aj keby mali, potrebovali by baterku," povedal Jerome Rozen.

Včely sú najdôležitejšie živočíšne opeľovače – mnohé kvitnúce rastliny by sa bez nich nedokázali rozmnožovať. Závisia od nich aj poľnohospodárske plodiny. Hoci včely vnímame ako sociálny hmyz, plné tri štvrtiny z asi 20.000 známych včelích druhov žijú osamelo.