Po 200 neúspešných pohovoroch spáchala samovraždu

Vicky Harrison (21) sa nepodarilo nájsť si prácu a siahla si na život

Kedysi snívala o kariére učiteľky alebo televíznej producentky. Podľa jej rodiny však stratila nádej. Deň po jej poslednom neúspešnom pohovore napísala rodičom pár srdcervúcich riadkov a priateľovi odkázala: „Nechcem už viac žiť.“ Potom užila smrtiacu dávku drogy.

Jej smrť tragicky pripomína trend z polovice 90-tych rokov, kedy sa za nedostatok pracovných príležitostí a neschopnosť uplatniť sa začalo platiť tou najvyššou cenou - ľudským životom. 

Zdrvení rodičia slečny Harrisonovej volajú po väčšej pomoci a ústretovosti voči mladým ľuďom, ktorí si hľadajú svoju prvú prácu a zamotajú sa do nekončiaceho reťazca stresujúcich pohovorov, ktoré priviedli ich dcéru až do hrobu.  

„Po čase som už prestal sledovať, o aké druhy práce sa moja dcéra uchádzala. Bolo naozaj zlé vidieť ju, ako sa trápi a po každom neúspechu klesá jej sebavedomie. Chcela len pracovať a zarobiť si nejaké peniaze. Nikdy som si neuvedomil, aké ťažké môže byť nájsť si prácu,“ hovorí 53-ročný otec Vicky Tony Harrison.

Vicky vyrastala v Darwene v Lancashire. Na strednej škole ju najviac bavil anglický jazyk, film a médiá. Práve v týchto predmetoch dosahovala vynikajúce výsledky. Po škole sa dostala na univerzitu, kde chcela pokračovať v štúdiu svojich obľúbených predmetov. Kurzy sa jej však nepáčili a školu po roku opustila. Vrátila sa domov a chcela sa venovať učiteľstvu.

Uchádzala sa však aj o prácu na sekretariátoch na miestnych školách v nádeji, že sa postupne dostane k práci asistentky.   

Neskôr jej ambície klesli a uspokojila by sa aj s prácou čašníčky. Ukázalo sa však, že núdza je i o tieto miesta. Začala teda obchádzať supermarkety ako Tesco, ale aj reštaurácie s rýchlym občerstvením. Po dvoch rokoch, čo opustila univerzitu, absolvovala 200 neúspešných pohovorov.

"Vicky bývala veselá, živá a šikovná dievčina. Keď však dlho nemohla nájsť miesto, čoraz častejšie začala prepadať depresiám. Považovala to za ponižujúce a potupné, že je tak dlho bez práce a stále sa jej nedarí nejakú si nájsť," spomína mama Vicky Louise (43). 

Vicky sa neskôr začala strániť spoločnosti svojich priateľov a skoro vôbec nevychádzala von. Nikdy nechcela, aby ju ľutovali a pomáhali jej. Preto veľmi trpela, že nemá prácu a ani peniaze. Je smutné, koľko mladých ľudí je v rovnako zúfalej životnej situácii ako bola Vicky. Jej rodičia a priateľ dúfajú, že založením nadácie na pamiatku Vicky mnohým pomôžu ich boj vyhrať.

Informácia sa objavila na dailymail.co.uk.