Zatiahnuté
13°
Bratislava
Arnold
1.10.2022
Čo znamená čiastočná mobilizácia v Rusku? Analytik varuje predtým, čo môže prísť
Zdielať na
Zahraničie

Čo znamená čiastočná mobilizácia v Rusku? Analytik varuje predtým, čo môže prísť

PRAHA / Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

​Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bude na základe tohto rozhodnutia mobilizovaných 300.000 záložníkov ruských ozbrojených síl. Na predmetné Putinove vyhlásenie reagovalo viacero európskych krajín vrátane Litvy, ktorá v stredu oznámila, že zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády.

Na čiastočnú mobilizáciu v Rusku reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen, ktorý povedal, že fínske obranné sily sú dobre pripravené a Helsinki situáciu pozorne monitorujú. Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. "Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny," konštatoval. Dopad mobilizácie 300.000 ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka "záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie".

"V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude," uviedol. Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. "Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie," dodal. V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily – samozvaných republikách na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku. Podľa Ludvíka Ukrajina o dané územia po referendách prísť môže, no bude záležať, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. "Po referendách bude pre Rusko ťažšie tieto územia Ukrajine vrátiť diplomatickou cestou," skonštatoval.

​Ukrajina: V okupovaných regiónoch sa začali referendá o pripojení k Rusku

V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily, sa v piatok o 7.00 h SELČ začali referendá o ich pripojení k Rusku, informuje agentúra AFP. Prebiehať budú päť dní až do utorka 27. septembra. Konajú sa v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. TASR informuje podľa správy televízie CNN. Podľa pozorovateľov je nepravdepodobné, že uponáhľané hlasovanie v oblastiach bojových operácií by mohlo byť úspešné a spravodlivé. Navyše kvôli rozsiahlemu vnútornému presídleniu od začiatku vojny sú databázy voličov neaktuálne. Napríklad z Chersonskej oblasti odišla od začiatku ruskej invázie zhruba polovica obyvateľov, tvrdia ukrajinské úrady. Referendá odsúdila Ukrajina aj jej západní spojenci a označili ich za "nelegitímne" a "podvodné". Európska únia ich výsledky neuzná a zároveň naznačila, že voči Rusku pripravuje nový balík sankcií. V Doneckej oblasti je referendová otázka kladená výlučne v ruštine, približuje CNN, pretože tamojší proruskí predstavitelia ju nazývajú "štátnym jazykom".
Otázka sa tiež líši podľa konkrétnej oblasti. Napríklad v Doneckej oblasti znie : "Ste za pripojenie DĽR (Doneckej ľudovej republiky) k Ruskej federácii na základe práv subjektu Ruskej federácie?" Rovnaké to bude aj v samozvanej Luhanskej ľudovej republike. V okupovaných častiach Chersonskej oblasti otázka znie: "Ste za odtrhnutie Chersonskej oblasti od štátu Ukrajina, vytvorenie samostatného štátu z Chersonskej oblasti a jeho pripojenie k Ruskej federácii, ako subjektu Ruskej federácie?" Marina Zacharovová, členka tamojšej volebnej komisie, odhaduje účasť na 750.000 voličov. V okupovaných častiach Záporožskej oblasti je podobná otázka v ruštine aj ukrajinčine. Ústredná volebná komisia v Rusku uviedla, že sa bude podieľať na monitorovaní referend vo všetkých štyroch oblastiach. Ruské médiá informujú, že hlasovať vo volebných miestnostiach sa bude len 27. septembra. Dovtedy sa má z bezpečnostných dôvodov hlasovať na úrovni menších spoločenstiev, ako aj priamo v príbytkoch, kam budú chodiť zriadenci s volebnými urnami. Luhanská volebná komisia napríklad v jednom propagačnom videu uvádza: "Môžete hlasovať priamo z domu! Od 23. do 27. septembra môžete hlasovať doma." Prilákať ľudí k hlasovaniu sa snažia aj ruské úrady. Ruská tlačová agentúra RIA Novosti napríklad zverejnila plagát, ktorý voličom v Luhansku oznamuje, že "Rusko je budúcnosť".

Súvisiace články

Najčítanejšie