Skoro jasno
21°
Bratislava
Urban
25.5.2022
Európska únia v prípade agresie Ruska podporí USA, pripravuje masívne sankcie
Zdielať na
Zahraničie

Európska únia v prípade agresie Ruska podporí USA, pripravuje masívne sankcie

Archívna reportáž

WASHINGTON/MOSKVA/BRUSEL / Európska únia je v prípade ruskej agresie na Ukrajine pripravená tvrdo zakročiť. Podporuje tak výroky Joa Bidena, ktorý označil teoretickú inváziu za katastrofu pre Kremeľ.

Prezident Spojených štátov amerických na tlačovej konferencii usporiadanej pri príležitosti ukončenia prvého roku jeho vlády predpovedal, že Vladimír Putin podnikne nejaké kroky voči svojmu susedovi, no totálna invázia by podľa jeho slov "vyvolala masívnu reakciu a Moskva by za ňu draho zaplatila". Myslí si, že jeho ruský náprotivok ešte neučinil konečné rozhodnutie, a tak sám nevie, ako sa situácia vyvinie. "Obávam sa krízy na východe Ukrajiny, pretože sa veľmi ľahko môže vymknúť z rúk. Bojím sa o jej hranice, toho čo Rusko môže a nemusí urobiť. Dúfam, že Vladimír Putin si uvedomuje, že v prípade krátkej a ničivej nukleárnej vojny nie je v najlepšej pozícii ovládnuť svet," nechal sa počuť šéf Bieleho domu.

Biden však prehlásil, že Putin nemá záujem o plnohodnotnú vojnu, musel by sa totiž za svoje činy zodpovedať. "Záleží len na tom, čo urobí. Je jedna vec, ak pôjde o menšiu agresiu a my sa budeme dohodovať na tom, čo urobiť alebo neurobiť. Ale ak naozaj učiní to, čoho je schopný so silami momentálne zhromaždenými na hraniciach a otvorene napadne Ukrajinu, bude to pre Rusko katastrofa," uviedol. Washington už má pripravený široký balík sankcií a ďalších ekonomických postihov, ktoré by v prípade invázie uvalil. Najväčším deterentom (odradením) je obmedzenie prístupu Ruska do medzinárodného bankového systému. 

Väčšina amerických štátnikov stojí za prezidentom, hovorkyňa Bieleho domu sa vyjadrila jasne. "Pokiaľ sa nejaké ruské vojenské jednotky presunú cez ukrajinskú hranicu, pôjde o novú inváziu, ktorá sa stretne s rýchlou, tvrdou a jednotnou reakciu Spojených štátov a našich spojencov," povedala Jen Psaki. Podľa nej má prezident dlhoročné skúsenosti s ruskými stratégiami hybridného boja, keďže sa neštítia kybernetických útokov a polovojenských taktík.

Svoje vyjadrenie vydal už aj ukrajinský prezident, ktorý momentálne musí veliť miliónom vystrašených občanov. "Vieme o hrozbe vojny a sme na ňu pripravení. Robíme tiež všetko preto, aby naše prípravy na konflikt neboli potrebné. Usilovne hľadáme diplomatické riešenie. Snažíme sa naviac ako vieme, aby sme zachovali mier. Čo by ste mali robiť vy? Jednu vec - nepodliehajte panike. Upokojte sa," apeloval do vlastných radov Volodymyr Zelensky .

Európska únia razantne vyjadrila svoju podporu v podobe predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen. "Ak sa situácia zhorší, dôjde k ďalším útokom na územnú suverenitu Ukrajiny, odpovieme masívnymi hospodárskymi a finančnými sankciami. V tom zostáva transatlantické spoločenstvo pevné," uistila verejnosť. Na podrobnostiach postihov sa však 27 štátov ešte nezhodlo.

Kremeľ sa proti týmto slovám ohradil. "Výhražné vyhlásenia voči Rusku, že za prípadnú akciu draho zaplatí, počúvame takmer každý deň. Opakovane sme reagovali na tieto vyhlásenia a komentovali sme ich. Už to nie je potrebné, pretože sa opakujú tie isté hrozby. Všetky takéto vyjadrenia môžu prispieť k destabilizácii situácie a povzbudiť ukrajinské vedenie k silovému riešeniu konfliktu," varoval jeho hovorca Dmitrij Peskov. Hlas tamojšieho ministerstva zahraničných vecí, Mária Zacharovová, sa zas nechal počuť, že prehlásenia USA o možnej invázii predstavujú zásteru pre ich vlastné provokácie.

Rusko má na hraniciach s Ukrajinou a po novom už aj s Bieloruskom rozmiestnené desaťtisíce vojakov. Kyjev a niektoré západné krajiny tvrdia, že chystá provokácie, ktoré by mali inváziu zdôvodniť. Podľa slov Spojených štátov amerických je schopné zaútočiť na svojho západného suseda kedykoľvek, Putin však prípravu na akýkoľvek útok poprel. Západ požiadal o záväzné záruky, na ktorých čele stojí požiadavka, aby sa NATO nerozširovalo na východ, tie ale Washington a jeho spojenci odmietli.

Hlavným tŕňom v oku Moskvy je dlhodobá bilaterálna snaha o vstup Ukrajiny do NATO, čo by dostalo spojenectvo až k ruským hraniciam. Už teraz má pri nich Severoatlantická aliancia s povolením štátu vojenské jednotky a Kremeľ odmieta détente (uvoľnenie napätia) bez garancií zo strany západu. Diplomaticky sa oba tábory ocitli v patovej situácii, aj keď dochádza k občasným snahám o uvoľnenie napätia. Biden nedávno prehlásil, že vstup našich východných susedov do vojenskej organizácie nie je pravdepodobný, v prípade zbraní na jeho území vyzval k spoločnému riešeniu.

Vo štvrtok, 20. januára, jednal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken so šéfkou nemeckej diplomacie a zhodli sa na jednej veci. "Jediná cesta z krízy je politická, formou dialógu. Rusko bohužiaľ hovorí iným jazykom. Musí upokojiť vyhrotené napätie, všetky ostatné kroky povedú k vážnym následkom," povedala Annalena Baerbock. Jej krajina sa nachádza v náročnej situácii, s Ruskom zdieľa plynovod Nord Stream 2. Cezeň ešte nič netečie, no už teraz je jasné, že môže hrať veľkú rolu v nadchádzajúcom politickom boji.

Blinken na stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom

Američania mali proti ekonomickému spojenectvu dvoch európskych mocností výhrady, a tak by im komplikácie na tomto fronte vyhovovali. Blinken vyzval k intenzívnej spolupráci medzi západnými krajinami, ktorá by mala zamedziť prípadnej rozpínavosti Ruska. "Dôležité je, že v otázke Ruska hovoríme jednotným hlasom. Ono sa o takúto jednotu oprieť nemôže," poznamenal a vyzdvihol rolu NATO.

Najväčšou diplomatickou zbraňou pre oba tábory môže byť tzv. normandský formát - diskusia zahŕňajúca Nemecko, Rusko, Ukrajinu a Francúzsko, ktorá vznikla ako priestor na riešenie vojny v Donbase. Baerbock začiatok týždňa strávila v Kyjeve a Moskve za účelom znovuotvorenia rozhovorov a v nasledujúcich dňoch plánuje spolu s francúzskym ministrom zahraničných vecí Yvesom Le Drianom ďalšiu cestu k nášmu východnému susedovi.

Antony Blinken vystúpil na pôde berlínskej univerzity

Problémom ale môže byť formulácia dialógov. Zatiaľ čo Spojené štáty debatu plne podporujú, Rusko sa nepovažuje za stranu konfliktu a akékoľvek zásahy do povstania proti Kyjevu odmieta. 

Súvisiace články

Najčítanejšie