Prešibané mačky vedia ako na majiteľov! Treba priasť tak ako plače malé dieťa

Vedci analyzujú mačacie pradenie. Frekvencia toho žiadostivého hovorí veľa...

Vedúca výskumného tímu hlasovej komunikácie cicavcov Dr. Karen McComb z Univerzity v Sussexe je prvou, kto objavil toto "žiadostivé pradenie". Stalo sa tak vďaka jej vlastnej mačke Pepovi. Spravila nahrávku Pepovho ranného pradenia, kedy vydával zvláštne vytrvalé pradenie dovtedy, kým nevyjde Karen z postele a nenakŕmi ho.

REUTERS

Karen ukazuje na svojom počítači nahrávku pradenia a analyzuje ju. Nachádza rozdiel medzi radostným a neradostným pradením. "Ide o istý druh ťukania, klopkania do našich senzorov, čo ruší našu pozornosť a aby sme to zastavili, splníme mačke, čo žiada. Napríklad ju nakŕmime." Výskum sa robil medzi 50 ďalšími ľuďmi - majiteľmi i nemajiteľmi mačiek. Až 80 percent z nich považovali nahrávku žiadostivého pradenia za rušivú, naliehavú a neradostnú.

Počítač ukázal rozdiel aj vo frekvencii. Zatiaľ čo radostné pradenie dosahovalo len 27 Hz, žiadostivé až 490 Hz. Táto frekvencia je podobná ako u plačúceho malého dieťaťa.

Karen verí, že k tomuto triku mačky prídu náhodou počas svojho života. Pradenie si raz všimne majiteľ, spraví, čo mačka žiada, a tak ho mačka opakuje. Najlepšie to ide u slobodných majiteľov, ktorí majú s mačkou bližší vzťah.

McCombová uznáva, že sa niektorým ľuďom, najmä majiteľom môže zdať toto zistenie ako obyčajné a ničím nové, ale je súčasťou cesty, ktorú treba prejsť, aby sa porozumelo komunikácii medzi druhmi - ako jeden druh dáva do pozornosti druhému svoje znamenia.