Za 46 rokov zmizli dve tretiny voľne žijúcich zvierat, hovorí štúdia

KUALA LUMPUR / Populácie voľne žijúcich zvierat sa od roku 1970 zmenšili v priemere o dve tretiny, upozorňuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vo svojej dnes zverejnenej správe. Za hlavný dôvod pokladá klčovanie lesov kvôli poľnohospodárstvu, nadmerný rybolov a obchod s divými zvieratami.

Populácia cicavcov, vtákov, objživelníkov, plazov a rýb sa v rokoch 1970 až 2016 zmenšili v priemere o 68 percent, uvádza správa, ktorá celosvetovo sledovala 20.811 populácií a 4.392 druhov zvierať. Pričom trend nespomaluje.

​Medzi najviac zasiahnuté druhy patria sladkovodné živočíchy, gorily horské nížinné v Konžskej demokratickej republike, alebo papagáj sivy v Ghane.

"Hlavným dôvodom tohoto dramatického úbytku je odlesňovanie a v širšom zmysle úbytok prirodzeného prostredia, spôsobený tým, ako produkujeme a konzumujeme jedlo," priblížila Fran Priceová, ktorá vo WWF vedie oddeleieí zaoberajúce sa stavom lesov. Konkrétne ukázala na komerčné poľnohospodárstvo v tropických a subtropických oblastiach, vrátane produkcie palmového oleja, sóje a hoväzieho mäsa.

Tropické lesy počas minulého roku mizli závratnou rychlosťou. Každých šesť sekúnd zmizol les o rozlohe jedného futbalového ihriska, píše spravodajská a informačná spoločnosť Thomson Reuters Foundation s tým, že ich ochrana je považovaná za kľúčovú v boji s klimatickými zmenami a to vďaka  tomu, že pohlťujú oxid uhličitý.

Ochrana existujúcích a obnova poškodených lesov podľa ekológov pomôže znížiť riziko záplav, spomaliť globálne oteplovanie a ochrániť biodiverzitu.

Vedci se domnievajú, že rozsiahle klčovanie lesov je tiež hlavným faktorom v šírení chorôb prenášaných zo zvierat na člověka.

"S odlesňovaním a zvýšenou interakciou medzi voľne žijúcími zvieratami, domácími zvieratami a človekom sa zvyšuje šanca šírenia zoonotických ochorení ako je ebola alebo covid-19," doplnila Priceová s tým, že lesy v tomto zmysle fungujú ako prirozená hradba.