Cesta tuk-tukom

Ďalší príbeh z cestovateľského denníka reportéra TV JOJ Michala Rybánskeho v Thajsku. <b>Nasadnite s nami do tuk-tuku. Želáme vám príjemnú jazdu!</b>

Vraví sa, že kto si nevyskúšal jazdu tuk-tukom, akoby ani nebol v Bangkoku. Hlavné mesto Thajska je touto populárnou trojkolkou doslova zasypané. Ich množstvo odhadujú na desaťtisíce, no presné číslo nevie povedať nikto.

Náš televízny reportér Michal Rybanský pokračuje v ceste naprieč Thajskom. Tu je jeho ďalší zážitok z Bangkoku z cesty tuk-tukom.

"Po skúsenosti z Lopburi, kde nás  karikatúra šoféra, nápadne pripomínajúca múmiu, takmer stratila a následne skoro zabila, sme na tuk-tuk nemali ani najmenšiu chuť. No ale, čo by sme neurobili pre dobré zábery. Po skončení nakrúcania sme si preto na sklonku dňa "dopriali" trochu adrenalínu navyše.

Brázdiť cesty v 12 miliónovej metropole, ktorej cesty sú plné takmer nepretržite, je skutočne zážitok. Viac stojíte na semafóroch ako sa veziete. Mení sa len to, či je zápcha menšia alebo väčšia. Peši je to síce zdravšie, ale trochu nepohodlne.

Zastavili sme preto hneď prvý tuk-tuk a nasadli do zeleznej škatule. Keď sme sotva 20-ročnému šoférovi oznámili cieľ našej cesty, vyletela z neho taká suma, že mi skoro zabehlo. Stáva sa bežne, že každého cudzinca považujú za blbca, ktorý má doma tlačiareň na peniaze a do Thajska ich prišiel minúť.

TV JOJ/Michal Rybanský

No zapýtať si cenu trikrát vyšsiu ako za taxík, to chce guráž. Vysvetlil som mu, že už davno som sa tak dobre nepobavil ako na jeho vtipe, a čuduj sa svete, pochopil. Zmenil tón a uvedomil si, že lepší malý vrabec v hrsti… Po chvíľke naťahovačiek sme sa dohodli na rovnakej sume ako za klimatizovaný taxík, ale to len preto, ze som chcel byť čím skôr doma.

Kto si túži dobrovoľne zvýšiť adrenalín, musí sa v tuk-tuku cítiť ako doma. Na zadnom sedadle si zalieta z jednej strany na druhú, hlavou vyskúša tvrdosť strechy, nadýcha sa “sviežeho” vzduchu z ostatnych vyfúkov a do nitky sa spotí. Ak má k tomu este nebodaj nejaké tašky, polovicu z nich musí vytratiť.

Nehovoriac už o tom, že viac ako v našom pruhu sme kľučkovali v protismere a pomedzi ostatné autá. Kvalitne vytrasení, špinaví a ledva lapajúci po dychu sme boli s Tomim radi, že môžeme vystúpiť. Neviem prečo, ale takéto zážitky už asi nepotrebujem."