Fico potvrdil, že Slovensko chce do prvej ligy Európy, utečencov odmietame

SALZBURG/BRATISLAVA / Kontúry prvej ligy únie by mali byť známe do konca roka. Zhodli sa na tom tento týždeň v Salzburgu náš premiér s českým a rakúskym kancelárom spolu s francúzskym prezidentom. Šéfovia krajín slavkovského formátu zároveň uznali vedúcu pozíciu Nemecka a Francúzska v novej únii. Najvýraznejšie asi Slovensko. To sa takto čoraz viac vzďaľuje Vyšehrádskej štvorke, najmä Maďarsku a Poľsku. Varšava už má za sebou aj politickú prestrelku s Parížom.

Francúzsko s Nemeckom budú hrať v novom jadre, alebo prvej lige Európy, vodcovskú úlohu. Podobné to bolo aj pri prezidentovi Sarkozym, vtedy jeho duo s Merkelovou volali Merkozi. To sa však ochladilo po príchode prezidenta, socialistu, Hollanda. Prezidenti sa však vymenili a Európa čelí novým výzvam. Ak ostane po voľbách na jeseň pri moci Angela Merkelová, bude to tak pokračovať. Túto líderskú úlohu veľkých krajín uznali na stretnutí v Salzburgu všetci.

"Pre Európu je dôležité, aby fungovala rozumná vedúca funkcia francúzsko-nemeckej spolupráce," vyhlásil rakúsky kancelár Christian Kern.

Chceme do jadra

Užšie spolupracovať by sa malo napríklad v sociálnej oblasti. Hlavnou témou stretnutia bola smernica vysielaných pracovníkoch. Ide však aj o harmonizácii daňových systémov, až po nadnárodný rozpočet, nazvime ich, úspešných štátov.

Robert Fico v Salzburgu potvrdil len to, čo už hovoril predtým. Slovensko chce byť v jadre Európy. "Bavíme sa o krajinách, ktoré majú záujem bližšie spolupracovať, ktoré chcú ísť ďalej," vyhlásil v Salzburgu slovenský premiér.

"Nikto nemá zadefinované že v jadre bude. Možno tam nebudú starí členovia, ale ani nebudú môcť blokovať ostatných, každý nech si nájde svoj rytmus. Vidíme, že Poliaci nechcú spolupracovať, a máme tu aj brexit," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Máme veľkú výhodu

Slovensko má oproti ostatným novým členom výhodu spoločnej európskej meny a že tu majú veľké fabriky ako Nemci, tak aj Francúzi. S veľkými krajinami však máme naďalej rozdielne pohľady na utečeneckú krízu. Odmietame kvóty.

Robert Fico len zopakoval, že Slovensko je ochotné pomôcť inak, napríklad finančne. Viackrát však zdôraznil, že do jadra naozaj chceme a že to ani nebude zadarmo.

Do jadra chce aj Česko, až tak jednoduché ako slovensko to ale nemá. Nie je však na tom tak ako Maďarsko a Poľsko. Obe krajiny sa vďaka svojim vládam čím ďalej tým viacej vzďaľujú Bruselu.

Poľská premiérka si neodpustila ani štiplavú poznámku na cestu Emmanuela Macrona po Rakúsku, Bulharsku a Rumunsku, kde loboval za smernicu o vyslaných pracovníkoch a na ktorej vynechal, alebo nepozval práve Poliakov, či Maďarov. Označila ho ako arogantného, de facto nedospelého politika, ktorý by pred siláckymi rečami mal uprednostniť návštevu Poľska, ktoré nemá taký dlh ako Francúzsko a má nižšiu nezamestnanosť.

Poľsko kritizuje Macrona

"Možno bude potom schopný dosiahnuť rovnaké hospodárske výsledky a rovnakú úroveň bezpečnosti pre svojich občanov ako Poľsko," dodala poľská premiérka Beata Szydlo.

Reakcia nenechala na seba dlho čakať a Macron Beate Szydlo kontroval. "So všetkým rešpektom k poľskej premiérke je jej výrok novou chybou v poľskej stratégii".

Slovenské proeurópske smerovanie medzitým deklaroval na svojej republikovej rade oficiálne v sobotu aj koaličný partner vládnuceho smeru, Most Híd.