Japonskí workoholici odmietajú dovolenkovať, prinúti ich zákon

TOKIO / Japoncov má v budúcnosti donútiť čerpať dovolenku nový zákon, o ktorom teraz rokuje parlament. V krajine rozšírený workoholizmus spôsobuje nízku pôrodnosť, zdravotné problémy, depresie aj samovraždy, píše agentúra AP.

Vysokoškolsky vzdelaná tridsaťšesťročná Eriko Sekiguči by si mala hľadať priateľa, randiť, plánovať nočný život v meste alebo dovolenku vo vzdialených oblastiach. Pracuje však v Japonsku, v krajine, kde je silno zakorenený workoholizmus.

Často tak trávi v práci 14 hodín denne. V kancelárii býva kvôli stretnutiu od skorého rána a po práci sa ešte stretáva s klientmi. Minulý rok si z 20 dní platenej dovolenky vybrala len osem, z toho šesť, pretože bola chorý, píše AP.

Dovolenka na odpočinok

"Nikto iný si dovolenku nevyberá," hovorí Sekiguči, ktorá bola tak zamestnaná, že aj jej rozhovor pre AP musel byť niekoľkokrát odložený, kým sa jej podarilo uvoľniť z kancelárie. Vláda to však plánuje zmeniť.

Jeden zo zákonov, ktorý má byť predložený počas zasadnutia parlamentu, ktoré začalo 26. januára, má za cieľ zaistiť, aby si zamestnanci vyberali potrebné dni na odpočinok. Na rozdiel od minulej praxe, bude mať zamestnávateľ právnu zodpovednosť za to, aby zaistil, že si zamestnanci svoju dovolenku vyčerpajú.

Pracovná morálka

Japonsko študuje tento návrh zákona roky. Veľkým impulzom pre zmenu bol rok 2012, kedy sa ukázalo, že náklady na zdravie, sociálne náklady a náklady na produktivitu sú kvôli extrémnej pracovnej morálke v krajine príliš vysoké.

Problém je čiastočne v tom, že mnoho ľudí sa bojí reakcie spolupracovníkov, ak by si vzali dovolenku. To sú vážne obavy v kultúre, ktorá si cení harmóniu. A tiež panuje názor, že len choručkí si vyberajú dovolenku.

Voľno bez výčitiek

Workoholizmus prináša aj vysoké sociálne náklady. Sekiguči sa obáva, že sa nikdy nevydá alebo dokonca si ani nenájde priateľa, ak by sa nestalo, že by bol v jej kancelárii. Praje si, aby sa spoločnosti jednoducho zastavili a umožnili zamestnancom vybrať si voľno bez výčitiek.

S workoholizmom je spojovaná aj neochota párov vychovávať deti, čo spôsobilo, že pôrodnosť v krajine prudko klesla. To výrazne podkopáva tretiu najväčšiu ekonomiku sveta. Nový zákon má umožniť flexibilnú pracovnú dobu a povzbudiť rodičov, aby trávili viac času so svojimi deťmi napríklad v letných mesiacoch, kedy sú zavreté školy.

Upracovať sa k smrti

Termín upracovať sa k smrti je v krajine tak bežný, že preň bolo vytvorené aj vlastné slovo - karoši. Vláda odhaduje, že ročne príde k 200 karoši, ktoré sa prejavia ako infarkt alebo krvácanie do mozgu po dlhom pracovnom výkone. Uvedomuje si, že mnoho prípadov psychických depresií a samovrážd z prepracovania sa medzi karoši nezapočítava.

Podľa údajov vypracovaných japonskou vládou zhruba 22 percent Japoncov pracuje viac než 49 hodín týždenne. Pre porovnanie v USA je to 16 percent zamestnancov a vo Francúzsku a Nemecku 11 percent. Väčšími workoholikmi sa zdajú byť obyvatelia Južnej Kórey, ktorých viac než 49 hodín týždenne pracuje 35 percent.

Neefektivita a byrokracia

Japonci si vyberú zo svojej dovolenky, na ktorú majú nárok, sotva polovicu. V priemere to vychádza na deväť dní na pracujúceho ročne. Nárok majú až na 20 dní platenej dovolenky.

Aj napriek tomu, že je Japonsko známe tvrdou prací, je tiež známe tiež neefektivitou a byrokraciou. Zamestnanci vysedávajú v práci v mene tímového ducha, avšak ich výkon a produktivita sú pochybné, tvrdí AP.