Problémy so zubami môžu súvisieť s demenciou. Vedci odhalili, kto je najviac ohrozený
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
TOKIO / Strata zubov nemusí predstavovať iba estetický či zdravotný problém. Japonskí vedci upozornili na súvislosť medzi chýbajúcimi zubami a zvýšeným rizikom demencie. Rozsiahly výskum, v ktorom počas deviatich rokov sledovali viac ako 47-tisíc seniorov, ukázal, že najvýraznejšie sa toto riziko prejavuje u mužov. Výsledky zároveň naznačujú, že starostlivosť o ústnu dutinu by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri prevencii ochorenia.
Veľkú diskusiu vyvolala reportáž o tom, že máme nárok na základné ošetrenie zubného kazu bez doplatku a náš pokus dostať sa k nemu aj v praxi.
To najdôležitejšie z článku:
- Vedci skúmali 47 293 seniorov. Ich zdravotný stav sledovali deväť rokov.
- Strata zubov súvisela s vyšším rizikom demencie. Najvýraznejšia súvislosť sa prejavila u mužov.
- Ľudia bez vlastných zubov mali o 27 % vyššie riziko. Porovnávali ich so seniormi s najmenej 20 zubami.
- Chýbajúce zuby vedci spojili so 7,2 % prípadov demencie.
- Dôležitá je pravidelná starostlivosť o chrup. Odborníci odporúčajú hygienu a preventívne prehliadky.
Deväť rokov sledovali desaťtisíce seniorov
Výskumníci z japonskej Univerzity Tohoku analyzovali údaje 47 293 ľudí starších ako 65 rokov. Na začiatku výskumu v roku 2013 účastníci uviedli, koľko vlastných zubov im zostalo. Vedci následne sledovali ich zdravotný stav až do roku 2022. Počas sledovaného obdobia diagnostikovali demenciu u 8 247 účastníkov. Výsledky výskumu zverejnili 2. novembra 2026 vo vedeckom časopise Journal of the American Medical Directors Association.
Výskumníci sa pritom nezamerali iba na samotný počet zubov. Získané údaje porovnali aj s ďalšími 12 známymi ovplyvniteľnými rizikovými faktormi demencie, medzi ktoré patria napríklad depresívne príznaky, sociálna izolácia, nedostatok pohybu či fajčenie.
Muži sú ohrození výraznejšie ako ženy
Zaujímavé rozdiely sa ukázali pri porovnaní mužov a žien. Hoci obe skupiny mali podobný počet chýbajúcich zubov, súvislosť s rizikom demencie bola výraznejšia u mužov. Menej ako 20 vlastných zubov malo 49,4 percenta mužov a 47,7 percenta žien. Muži, ktorí prišli o všetky zuby, však vykazovali o 48 percent vyššie riziko demencie než tí, ktorým zostalo najmenej 20 zubov. U žien predstavoval tento rozdiel 27 percent.
Vedci predpokladajú, že za odlišnými výsledkami môže byť viacero príčin. Muži podľa nich môžu menej často navštevovať zubného lekára alebo si chýbajúce zuby nenahrádzajú protézami. Úlohu môžu zohrávať aj rozdiely v imunitnom systéme a jeho reakciách na zápalové procesy v ústnej dutine.
Riziko sa zvyšovalo aj pri čiastočnej strate zubov
Výsledky naznačili, že súvislosť s demenciou sa neobmedzuje iba na seniorov, ktorí prišli o všetky zuby. Vyššie riziko zaznamenali aj u ľudí s čiastočne zachovaným chrupom. V porovnaní s účastníkmi, ktorí mali najmenej 20 vlastných zubov, bolo riziko demencie:
- o 14 percent vyššie u ľudí s 10 až 19 zubami,
- o 12 percent vyššie u ľudí s jedným až deviatimi zubami,
- o 27 percent vyššie u ľudí, ktorí nemali ani jeden vlastný zub.
Pri vyhodnocovaní údajov výskumníci zohľadnili vek, pohlavie aj príjem účastníkov.
Chýbajúce zuby môžu patriť medzi významné rizikové faktory
Vedci sa pokúsili vypočítať aj to, aká časť prípadov demencie by mohla štatisticky súvisieť so stratou zubov. Podľa ich odhadov by pri hypotetickom odstránení tohto rizikového faktora mohlo byť možné predísť približne 7,2 percenta prípadov demencie v skúmanej populácii. Neznamená to však, že zachovanie chrupu skutočne zabráni rovnakému podielu ochorení.
Strata zubov sa tak v rámci skúmaných faktorov umiestnila na treťom mieste. Predbehli ju iba depresívne príznaky s podielom 10,5 percenta a sociálna izolácia s 9,4 percenta. U mužov však chýbajúce zuby obsadili dokonca prvé miesto. Odhadovaný podiel predstavoval 12 percent.
Ako môžu zuby súvisieť so zdravím mozgu?
Odborníci upozorňujú, že samotná štúdia nepreukázala, že strata zubov priamo spôsobuje demenciu. Poukazuje však na súvislosť, ktorú bude potrebné ďalej skúmať. Jedným z možných vysvetlení je zhoršené stravovanie. Ľudia s chýbajúcimi zubami môžu mať problém s konzumáciou niektorých potravín, čo môže ovplyvniť kvalitu ich výživy a následne aj poznávacie schopnosti.
Ďalšou možnosťou sú chronické zápaly. K strate zubov často dochádza po dlhodobom zubnom kaze alebo ochoreniach ďasien. Zápalové procesy pritom nemusia zostať obmedzené iba na ústnu dutinu, ale môžu ovplyvňovať aj ďalšie časti organizmu. Výskumníci preto považujú zdravie ústnej dutiny za oblasť, ktorá by si pri skúmaní rizikových faktorov demencie zaslúžila väčšiu pozornosť.
Čo odporúčajú odborníci?
Autori výskumu navrhujú, aby sa stav chrupu v budúcnosti zohľadňoval aj pri hodnotení faktorov, ktoré môžu prispievať k rozvoju demencie. V správe medzinárodnej komisie časopisu The Lancet z roku 2024 totiž strata zubov nefigurovala medzi 14 hlavnými ovplyvniteľnými rizikovými faktormi.
Vedci zároveň pripomínajú význam každodennej starostlivosti o chrup. Odporúčajú pravidelné čistenie zubov fluoridovou pastou, preventívne návštevy zubného lekára, obmedzenie cukru a vyhýbanie sa fajčeniu.
Zdroje: Polsat News, Univerzita Tohoku, Journal of the American Medical Directors Association (štúdia)