Deti nútili kradnúť na turistických miestach v Paríži. Vodcu siete odsúdili na osem rokov

Ako uvádza denník The Guardian, francúzsky súd poslal na osem rokov do väzenia 48-ročného Roberta Hamidovica, ktorý podľa vyšetrovateľov stál na čele siete využívajúcej prevažne mladé dievčatá na okrádanie turistov v Paríži. Skupiny mladých vreckárov pôsobili najmä v metre, ale aj na ďalších turistických miestach vrátane Disneylandu.

Niektoré z detí mali iba desať rokov. Polícia odhadovala, že detskí vreckári dokázali denne získať v priemere približne 25-tisíc eur. Ak však neodovzdali požadované množstvo peňazí, podľa informácií, ktoré zazneli pred súdom, čelili násiliu. Deti mali byť bité, pálené či sexuálne zneužívané.

Sedem členov rodiny pred súdom

V prípade stálo pred súdom sedem členov skupiny, ktorú vyšetrovatelia označovali ako „klan Hamidovic“ - štyria muži a tri ženy. Čelili obvineniam z obchodovania s ľuďmi, organizovaných krádeží, morálnej korupcie maloletých, prania špinavých peňazí a účasti v zločineckej organizácii.

Podľa vyšetrovateľov išlo o súčasť medzinárodnej siete vreckárov pôsobiacej vo viacerých európskych krajinách. Všetci obžalovaní obvinenia odmietali.

Súd Hamidovicovi vymeral maximálny osemročný trest odňatia slobody a pokutu 500-tisíc eur. Jeho manželka Lejla dostala šesť rokov väzenia a pokutu 300-tisíc eur. Dvaja synovia manželov, ich synovec a dve ďalšie príbuzné osoby dostali tresty od piatich do siedmich rokov a pokuty.

Po odpykaní trestov majú byť z Francúzska vydaní a zároveň majú dostať zákaz vstupu do krajiny.

Prečítajte si tiež

Útočníkov, ktorí zabili na predmestí Paríža policajtku, chytili

Deti kradli v metre, Disneylande aj na letisku

Podľa vyšetrovateľov boli každý deň vysielané skupiny šiestich až deviatich mladých ľudí do parížskeho metra, na letisko Charlesa de Gaulla či do Disneylandu. Ich cieľom boli predovšetkým zahraniční turisti.

V Disneylande sa mali pohybovať medzi návštevníkmi zhromaždenými na večerných sprievodoch. Ďalšou taktikou bolo vyhľadávanie obetí pri bankomatoch. Deti sledovali zadávanie PIN kódov a následne zákazníkov obkľúčili a pripravili o peniaze a peňaženky.

Predsúdne vyšetrovanie denníka Le Monde podľa The Guardian odhalilo, že gangy v mene svojho otca organizoval aj 22-ročný Roberto Hamidovic mladší, prezývaný Gony. Okrem iného mal objednávať taxíky, ktoré deti rozvážali na jednotlivé miesta v Paríži.

Dospelí žili v luxuse, deti v lacných hoteloch

Vyšetrovatelia vykreslili výrazný rozdiel medzi životom vedenia siete a podmienkami, v ktorých žili deti. Hamidovic a dospelí členovia rodiny podľa súdu viedli „luxusný život“. Peniaze míňali na značkové oblečenie, päťhviezdičkové hotely, drahé reštaurácie, autá či kasína.

Dievčatá, ktoré pre nich kradli, boli naopak ubytovávané v lacných hoteloch alebo zanedbaných squatoch. Hamidovic a jeho manželka mali podľa vyšetrovania nahromadiť majetok v odhadovanej hodnote približne dvoch miliónov eur, pričom značná časť mala byť ukrytá v zahraničí. Časť roka trávili v chorvátskom prímorskom meste Pula.

Samotný Hamidovic pred súdom tvrdil, že sa živí predajom ojazdených áut a mesačne zarába približne 2 000 až 5 000 eur.

Prečítajte si tiež

Útočník s nožmi napadol tri ženy, dve z nich sú v kritickom stave. Medzi zranenými je aj tehotná

Maloleté mali polícii tvrdiť, že majú 12 rokov

Prokurátorka Alice Guilletová však pred súdom predstavila inú verziu fungovania rodiny. Tvrdila, že Hamidovicovci využívali maloleté osoby „na zabezpečenie akejsi beztrestnosti“.

Dievčatá mali pri zadržaní polícii hovoriť, že majú 12 rokov, teda o rok menej, než bol vek trestnej zodpovednosti vo Francúzsku. Polícia ich preto musela prepustiť.

Guilletová opísala každodenný život detí ako mimoriadne „náročný a bolestivý“.

Boli to podľa nej „deti bez koreňov, bez budúcnosti, ktorých rodičia niekedy nepoznajú ani ich dátum narodenia“.

Vyšetrovatelia poznajú rodinu už roky

Prípad nebol pre francúzskych vyšetrovateľov nový. Už v roku 2010 polícia zatkla strýka Roberta Hamidovica, vtedy 58-ročného Fehmiho Hamidovica, ktorý bol predtým v Rakúsku odsúdený za obchodovanie s ľuďmi. Spolu s ním zadržali jeho dvoch synov neďaleko Ríma a približne tucet ďalších členov klanu vo Francúzsku a Taliansku.

Vtedajší šéf parížskej súdnej polície Christian Flaesch prípad komentoval slovami: „Máme pocit, ako keby sme rozbili úplne stredovekú štruktúru.“

Fehmi Hamidovic bol v roku 2013 uznaný za vinného a odsúdený na sedem rokov väzenia. Vedenie klanu mal následne prevziať jeho synovec Roberto. Podľa vyšetrovania bola sieť v určitom období zodpovedná až za 75 percent krádeží v parížskom metre.

Prečítajte si tiež

Chlapec (14) "terorizuje" ulice Paríža s vodnou pištoľou. Za postrek si pýta dve eurá

Z obetí sa podľa prokuratúry stávali páchatelia

Prokurátorka upozornila aj na generačný rozmer prípadu. Deti nútené kradnúť sa podľa nej po dosiahnutí dospelosti samy zapájali do vykorisťovania mladších členov rodiny.

„Počas tohto súdneho konania sa vynorila otázka determinizmu, ktorá je zreteľne zrejmá už z prvého riadku spisu,“ povedala Guilletová. Poukázala pritom na to, že aj sedem obžalovaných bolo v detstve nútených kradnúť pre svojich rodičov.

„Aká šanca im zostávala, aby mladšie deti postupne nezapojili do práce, hneď ako dosiahli primeraný vek?“ pokračovala. „Šance boli mizivé, ak nie nulové. Z obetí sa stali páchatelia… musíme skoncovať s touto rezignáciou a fatalizmom,“ dodala.

Podľa prokurátorky môže pokračovanie systému, ktorý v rodine pretrvával tri generácie napriek skorším odsúdeniam, zastaviť iba prísny trest spojený s následným vydaním z Francúzska.

„Tvárou v tvár takémuto systému je jediným nástrojom prísnosť. To vysiela jasný signál,“ uviedla.

Obhajoba označila tresty za príliš prísne

Advokátka Roberta Hamidovica Emperatriz Aguirreová po vynesení rozsudku rozhodnutie súdu kritizovala.

„Tresty sú príliš prísne, pretože sa týkajú trestného činu obchodovania s ľuďmi, pre ktorý neexistovali žiadne konkrétne dôkazy,“ uviedla.

Desiatky detí využívaných na vreckové krádeže pred súdom nevypovedali, aby bola chránená ich totožnosť. Po zatknutí siedmich obžalovaných časť z nich zmizla, ďalšie prevzali sociálne služby a umiestnili ich do náhradných rodín. Predpokladá sa, že takmer polovica z nich neskôr ušla.