Zverejnili 170-tisíc strán dokumentov o kvalite vzduchu po 11. septembri. Úrady mali vedieť, že bol toxický
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
NEW YORK / Newyorské úrady zverejnili rozsiahly súbor doteraz nezverejnených materiálov o kvalite ovzdušia po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Dokumenty ukazujú, že mesto už krátko po páde budov Svetového obchodného centra disponovalo údajmi o nebezpečných látkach v ovzduší. Úrady pritom verejnosť predtým ubezpečovali, že návrat do oblasti je bezpečný.
Útoky z 11. septembra 2001
Mesto New York zverejnilo približne 170-tisíc strán dokumentov, ktoré zahŕňajú výsledky meraní kvality ovzdušia, internú komunikáciu úradníkov aj materiály týkajúce sa zdravotných rizík po páde Dvojičiek. Ako informuje BBC, starosta New Yorku Zohran Mamdani uviedol, že azbest sa pri testovaní v okolí Ground Zero nachádzal „takmer všade“.
„Ľudia ochoreli, pretože lídri, ktorým dôverovali, klamali a tvrdili im, že môžu bezpečne dýchať toxický vzduch,“ vyhlásil Mamdani pri predstavení dokumentov.
Následky útokov sa tak neskončili 11. septembra 2001. Tisíce záchranárov, pracovníkov, obyvateľov či študentov, ktorí sa po útokoch pohybovali na dolnom Manhattane, neskôr trpeli respiračnými ochoreniami a rôznymi druhmi rakoviny. Podľa amerických zdravotníckych údajov zomrelo na ochorenia spájané s následkami útokov už viac ľudí než takmer 3-tisíc obetí, ktoré zahynuli priamo počas teroristických útokov.
Mesto malo výsledky meraní, verejnosť však ubezpečovalo o bezpečnosti
Nové materiály ukazujú, že nebezpečenstvo nebolo iba neskorším zistením vedcov. Mestské úrady mali k dispozícii výsledky testovania už približne mesiac po útokoch. Merania poukazovali na látky nebezpečné pre ľudské zdravie vrátane karcinogénov. Napriek tomu predstavitelia mesta opakovane tvrdili, že pobyt v okolí Ground Zero je bezpečný.
V tom čase pritom existoval silný tlak na čo najrýchlejšie obnovenie fungovania dolného Manhattanu. Oblasť patrí medzi najvýznamnejšie finančné centrá Spojených štátov a krátko po útokoch sa začalo s jej postupným opätovným otváraním. Do prostredia zasiahnutého prachom a dymom sa tak vracali nielen záchranári, ale aj obyvatelia, zamestnanci a študenti.
Televízny moderátor Jon Stewart, ktorý sa dlhodobo zameriava na zdravotnú starostlivosť a odškodnenie ľudí postihnutých následkami útokov, na zverejnenie dokumentov reagoval kriticky, upozornil CNN.
„Všetci to vedeli. Teraz je úplne jasné, že to vedelo aj mesto,“ povedal Stewart. Podľa neho úrady namiesto prijatia opatrení na zmiernenie zdravotných následkov uprednostnili čo najrýchlejší návrat mesta k bežnému fungovaniu.
Desaťtisíce žalôb
Medzi zverejnenými materiálmi sa nachádza aj dokument známy ako Harding Memo z októbra 2001. Bol určený vtedajšiemu zástupcovi starostu Robertovi Hardingovi a ukazuje, že predstavitelia mesta už v tom čase riešili možné právne následky vystavenia ľudí toxickému prostrediu.
V memorande sa upozornilo na to, že mesto by mohlo čeliť až 35-tisíc právnym nárokom súvisiacim s reakciou úradov na útoky. Medzi potenciálne dôvody žalôb patril aj príliš skorý návrat ľudí do oblasti a nedostatočné ochranné vybavenie. Materiál sa zaoberal aj možnosťami, ako obmedziť právnu zodpovednosť mesta.
Ďalšie dokumenty poukazujú na rozdiel medzi verejnými odporúčaniami a zisteným rozsahom kontaminácie. Obyvatelia napríklad dostávali pokyny, aby prach a nečistoty odstraňovali pomocou mokrých mopov a handier. Problémom však bola prítomnosť azbestu, ktorého odstraňovanie si vyžaduje špecializovaný postup a vyškolených pracovníkov.
Niekoľko dní po teroristických útokoch mestské aj federálne úrady vrátane americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) verejnosť ubezpečovali, že vzduch v oblasti je bezpečný. Vtedajšia šéfka EPA Christine Todd Whitman sa za tieto vyjadrenia neskôr ospravedlnila a uviedla, že agentúra postupovala podľa informácií, ktoré mala v tom čase k dispozícii.
Dokumenty našli až po rokoch
Zverejnenie materiálov je výsledkom dlhoročného úsilia organizácie 9/11 Health Watch, ktorá sa prostredníctvom súdu domáhala prístupu k záznamom o zdravotných rizikách. Mestské úrady pritom v minulosti tvrdili, že požadované dokumenty nemajú.
V roku 2025 však bolo objavených 68 škatúľ so záznamami. Ich obsah sa teraz stal súčasťou verejne dostupného internetového archívu. Zverejnenie prvých približne 170-tisíc strán prichádza tesne pred 25. výročím útokov. Mesto zároveň avizovalo, že v priebehu nasledujúceho roka sprístupní ďalšie materiály.
Mamdani uviedol, že mesto na spracovanie, digitalizáciu a sprístupnenie dokumentov vynaloží viac ako 34 miliónov dolárov. Podľa neho majú záznamy ukázať nielen to, čo úrady o toxickom ovzduší vedeli a kedy sa o tom dozvedeli, ale aj to, ako následne postupovali.
Pre rodiny ľudí, ktorí ochoreli alebo zomreli po vystavení prachu z Ground Zero, môže mať zverejnenie materiálov význam aj po štvrťstoročí. Karen Klingonová, ktorej brat Robert žil iba niekoľko minút chôdze od Svetového obchodného centra, uviedla, že po útokoch dostal astmu a neskôr rakovinu. V roku 2020 zomrel vo veku 61 rokov na nádor mozgu spájaný s ochorením.
Zástancovia obetí upozorňujú, že zdravotné dôsledky pokračujú dodnes. Ľudia vystavení toxickému prachu po páde Svetového obchodného centra sú aj po desaťročiach diagnostikovaní s ochoreniami, ktoré môžu súvisieť s udalosťami z 11. septembra a nasledujúcich mesiacov.