Ruský opozičný politik mal špiniť povesť ruskej armády. Odsúdili ho na viac ako 11 rokov väzenia

Prokuratúra pôvodne požadovala trest vo výške 12 rokov a jedného mesiaca. Do konečného rozsudku súd zahrnul aj skorší trest z novembra 2025. Šlosberg vtedy dostal 420 hodín verejnoprospešných prác za nedodržanie povinností vyplývajúcich zo statusu tzv. zahraničného agenta.

Trest za vyjadrenia k vojne

Obvinenie z diskreditácie ruskej armády vychádza zo záznamu rozhovoru Šlosberga s historikom Jurijom Pivovarovom, ktorý sa objavil na sociálnej sieti Odnoklassniki. Šlosberg počas diskusie zasadzoval za čo najskoršie prímerie vo vojne na Ukrajine. Pred súdom upozorňoval, že ho stíhajú za šírenie výrokov svojho oponenta, s ktorým v diskusii polemizoval.

Druhé obvinenie, zo šírenia tzv. falošných správ o ruskej armáde, sa týkalo príspevku rozhlasovej stanice Echo Moskvy z februára 2022, ktorý Šlosberg zdieľal na platforme Telegram. Jeho súčasťou bola titulná strana britského Daily Mirror so zakrvavenou ženou, fotografiou Vladimira Putina a slovami „Jej krv... Jeho ruky“.

Šlosberg sa bránil tým, že príspevok zverejnil ešte predtým, ako Rusko prijalo zákon zavádzajúci tresty za nepravdivé informácie o armáde.

Pojednávanie bez obhajcov

Záverečné pojednávanie 14. augusta sa konalo bez prítomnosti všetkých troch Šlosbergových obhajcov, informoval nezávislý ruský web Meduza.io. Sudkyňa Viktorija Maľamovová napriek tomu odmietla pojednávanie odročiť a politikovi ustanovila obhajcu ex offo, proti čomu Šlosberg namietal. Na záverečných rečiach sa už nezúčastnil.

Počas svojho záverečného vystúpenia sa venoval potrebe prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Sudkyňa ho viackrát prerušila s vysvetlením, že tieto výroky nesúvisia s prejednávanou trestnou vecou.

Prečítajte si tiež

Novinár žijúci v Moskve: Transparentné voľby v Rusku? V žiadnom prípade

V Rusku zostal aj napriek svojmu postoju k vojne

Šlosberg je jedným z mála ruských opozičných politikov, ktorí po začiatku invázie na Ukrajinu zostali v krajine a súčasne verejne vystupovali proti vojne. Presadzoval najmä ukončenie bojov, pričom za tento postoj ho kritizovala aj časť ruskej opozície žijúcej v exile.

Na zoznam zahraničných agentov ho ruské úrady zaradili v júni 2023. Nasledovalo niekoľko pokút spojených s údajnou diskreditáciou armády a nedodržiavaním povinností vyplývajúcich z tohto statusu.

Od júna 2025 bol v domácom väzení. Po ďalšom obvinení zo šírenia falošných správ o armáde ho v decembri 2025 presunuli do vyšetrovacej väzby.

Do pozornosti sa dostal už v roku 2014

Šlosberg sa do širšieho povedomia dostal už v roku 2014, keď viedol noviny Pskovskaja gubernija. Noviny vtedy priniesli informácie o tajných pohreboch ruských výsadkárov. Podľa jeho zistení išlo o vojakov, ktorí prišli o život počas bojov na východe Ukrajiny.

Po zverejnení článku Šlosberga napadli neznámi útočníci. Pri útoku utrpel otras mozgu a ďalšie zranenia.