Hmyz môže robiť lepšie rozhodnutia ako ľudia. Čo by nás mohli naučiť mravce, včely či šváby?

+6 fotiek

Strašidelné graffiti hmyzu

​Ako opísal portál BBC, človek dokáže analyzovať množstvo informácií, porovnávať rôzne možnosti a premýšľať nad dôsledkami svojich rozhodnutí. Napriek tomu sa často rozhodneme nesprávne.

Pozoruhodné príklady pritom možno nájsť aj v živočíšnej ríši. Hmyz disponuje mozgom neporovnateľne menším než človek, no niektoré druhy si vyvinuli mimoriadne efektívne spôsoby, ako sa vyrovnať s neistotou, množstvom možností či skupinovým rozhodovaním.

Tu je päť príkladov, ktoré ukazujú, čo sa môžeme od drobných tvorov naučiť:

1. Mravce a ich riešenie problémov v logistike

Jednotlivé mravce skúšajú rôzne trasy, kam vyraziť za potravou. Po ceste za sebou zanechávajú chemickú stopu v podobe feromónov, ktorú môžu nasledovať ďalšie jedince, priblížila publikácia Communicative & Integrative Biology.

Prečítajte si tiež

Ľudia spanikárili: Na Slovensku sa rozšíril hmyz väčší ako sršne

Princíp je jednoduchý: úspešnejšie mravce sa po kratšej trase vrátia s potravou skôr. Ich cesta tak dostane ďalšiu dávku feromónov ešte predtým, než pôvodná stopa zmizne. Ako vysvetlila publikácia Ant Colony Optimization, postupne preto na najefektívnejšej trase pribúda viac a viac chemickej signalizácie, zatiaľ čo menej výhodné cesty upadajú do zabudnutia.

Práve tento princíp sa stal základom takzvanej optimalizácie mravčou kolóniou. Vedci ho využívajú pri riešení problémov v doprave, logistike, telekomunikáciách či plánovaní.

2. Včely sa rozhodujú demokraticky

Ako priblížila publikácia Journal of Theoretical Biology, pri hľadaní nového miesta pre úľ používajú včely systém kolektívneho rozhodovania.

Niekoľko prieskumníčok sa vydá hľadať vhodné lokality. Keď objavia potenciálne miesto, vrátia sa do úľa a začnú ostatným včelám odovzdávať informácie prostredníctvom charakteristického pohybu. Jeho intenzita a dĺžka signalizujú, ako veľmi je dané miesto podľa prieskumníčok vhodné. Včela zároveň ostatným naznačuje smer a vzdialenosť, ktorú treba prekonať.

Ďalšie včely následne overujú jednotlivé návrhy priamo v teréne. Po návrate opäť komunikujú svoje zistenia. Postupne sa tak zvyšuje podpora lokalít, ktoré sa ukážu ako najlepšie. Keď dostatočný počet včiel podporí rovnaké miesto, kolónia sa podľa tejto spoločnej voľby zariadi.

Prečítajte si tiež

Štúdia naznačuje, že repelenty proti hmyzu môžu priťahovať komáre

Ako poznamenala publikácia Honeybee Democracy, príklad včiel ukazuje, že efektívne skupinové rozhodnutie nemusí byť výsledkom príkazu jedného vodcu. Niekedy môže fungovať lepšie systém, v ktorom jednotlivci prinášajú rôzne informácie a skupina ich postupne vyhodnocuje.

3. Kobylky ukazujú silu neutrality

Ako uviedla publikácia Advanced Science, keďže mladé kobylky nedokážu lietať, pohybujú sa po zemi v skupinách. Vedci sledovali, ako sa rozhodujú, ktorým smerom sa celé spoločenstvo vydá.

Pozorovania priniesli zaujímavý výsledok. Skupina sa niekedy na chvíľu zastaví a jednotlivé kobylky prestanú aktívne presadzovať jeden smer. Práve tento krátky stav nerozhodnosti môže následne umožniť celej skupine zmeniť smer.

Podobný princíp výskumníci overovali aj na ľuďoch. Účastníci experimentu si mohli vybrať jednu z dvoch možností, prípadne sa rozhodovania dočasne zdržať. Možnosť zostať neutrálnym pomáhala skupinám dospieť ku konečnému výsledku rýchlejšie. Nerozhodnosť teda nemusí byť vždy slabosťou. Niekedy môže vytvoriť priestor na prehodnotenie situácie a pomôcť skupine opustiť zaužívaný názor.

Prečítajte si tiež

Týchto 9 faktov o žralokoch vás prekvapí. Vedci odhalili ich neuveriteľné tajomstvá

4. Šváby majú rozdielne osobnosti

Ako uviedli vedci vo výskume Behavioural Processes, jedince švábov sa totiž líšia svojím správaním. Niektoré sú odvážnejšie a aktívnejšie, iné zostávajú opatrné a skôr sa držia v úzadí.

Vedci porovnávali skupiny švábov, v ktorých sa všetky jedince správali podobne, so skupinami obsahujúcimi výraznejšie rozdiely v osobnosti. Výsledok bol pozoruhodný. Skupiny s väčšou rozmanitosťou správania dokázali dospieť ku kolektívnemu rozhodnutiu rýchlejšie.

Príliš veľa odvážnych jedincov však môže byť problémom, pretože skupina sa neustále presúva a nevie sa ustáliť. Naopak, spoločenstvo zložené prevažne z plachých švábov môže síce nájsť úkryt rýchlo, ale nemusí ísť o najlepšiu možnosť. Rozdielne povahy a prístupy nemusia kolektív brzdiť. Ak sú správne skombinované, môžu naopak prispieť k inteligentnejšiemu rozhodovaniu.

5. Ovocné počúvajú svoje skúsenosti

Výskumy ukazujú, že tieto drobné živočíchy dokážu kombinovať informácie z okolitého prostredia s vlastným stavom a skúsenosťami. Ak si majú vybrať medzi chutnou, ale málo výživnou potravou a menej príjemným jedlom s vyššou nutričnou hodnotou, ich správanie naznačuje, že dokážu porovnávať celkový prínos jednotlivých možností.

Významnú úlohu pritom zohráva aj ich aktuálny stav. Hladná muška môže riskovať viac než sýty jedinec. Stres zase môže spôsobiť, že sa živočích bude vyhýbať neistým možnostiam.

Niečo podobné poznáme aj u ľudí. Naše rozhodnutia ovplyvňuje únava, stres, hlad, predchádzajúce skúsenosti aj emócie. Hoci sa niekedy snažíme všetky tieto faktory ignorovať a rozhodovať sa výhradne racionálne, naše skúsenosti môžu obsahovať množstvo informácií, ktoré sme získali počas predchádzajúcich situácií.