Cunami mu vzalo životnú lásku. Už 15 rokov sa ponára do mora, aby ju priviedol domov

ONAGAWA / Pre 67-ročného Yasua Takamatsua z japonského mesta Onagawa sa hľadanie stalo zmyslom života. Už pätnásť rokov, od ničivého zemetrasenia a cunami v marci 2011, sa neúnavne ponára do vôd Tichého oceánu, aby našiel svoju manželku Yuko a splnil jej posledné, dojímavé želanie: „Chcem ísť domov.“

+22 fotiek

Skaza v Japonsku po zemetrasení a cunami

Yasuo Takamatsu (67) z Japonska, ktorého manželka zmizla pri ničivom zemetrasení a cunami v roku 2011, sa už pätnásť rokov nepretržite ponára do mora. S nádejou, že nájde jej pozostatky, absolvoval už stovky ponorov, poháňaný sľubom splniť jej poslednú prosbu.

Deň, ktorý všetko zmenil

11. marec 2011 sa navždy zapísal do kolektívnej pamäti Japoncov ako deň obrovskej tragédie. Pre Yasua Takamatsua je to deň, keď naposledy počul hlas svojej 47-ročnej manželky Yuko. Mohutná vlna cunami ju strhla počas práce v pobočke banky 77 Bank v meste Onagawa. Zemetrasenie s magnitúdou 9,0 – jedno z najsilnejších, aké boli kedy zaznamenané – vyvolalo cunami takej ničivej sily, že zrovnalo so zemou celé mestá a pripravilo o život tisíce ľudí. Jazvy, ktoré zanechalo v krajine aj v srdciach obyvateľov, sa dodnes celkom nezahojili.

Prečítajte si tiež

Japonsko si pripomenulo zemetrasenie, cunami a jadrovú haváriu vo Fukušime spred 15 rokov

Uprostred chaosu sa Yuko podarilo poslať Yasuoovi jednoduchý, no mrazivý e-mail: "Si v poriadku? Chcem ísť domov." Boli to posledné slová, ktoré od nej kedy dostal. Asi mesiac po cunami našli jej mobilný telefón na parkovisku neďaleko miesta, kde zmizla. Yasuo v ružovom vyklápacom telefóne objavil nerozposlanú textovú správu napísanú o 15:25: "Taká obrovská cunami." V tej chvíli pochopil, že jeho manželka bola ešte o 15:25 nažive. Domnieva sa, že voda už vtedy siahala až k jej nohám na streche banky.

Yuko patrí medzi 2 523 ľudí, ktorých telá sa po katastrofe z roku 2011 nikdy nenašli. Pátranie síce pokračuje dodnes, no v oveľa menšom rozsahu než v prvých rokoch po tragédii. V prefektúre Mijagi je stále evidovaných najviac nezvestných – 1 213 ľudí. Pozostatky ďalších 47 obetí sa síce našli, no dodnes ich nepodarilo identifikovať. Rodiny, ako je tá Takamatsuova, tak zostávajú uväznené v nekonečnom čakaní a neistote.

Yasuo Takamatsu, a Japanese man whose wife Yuko went missing during the devastating 2011 Great East Japan Earthquake and tsunami, has been relentlessly searching for her for over a decade.

He learned to dive in 2013 and has since conducted over 600 dives, determined to fulfill… pic.twitter.com/KmPYGHpTWI

— History Photographed (@HistoryInPics) September 19, 2025

Krátky príbeh veľkej lásky

Yasuo spoznal Yuko v roku 1988. Mala 25 rokov a pracovala v pobočke banky 77 Bank v Onagawe. On bol príslušníkom japonských Pozemných síl sebaobrany. Zaľúbili sa do seba takmer okamžite. Yasuo si na nej zamiloval jej úsmev, skromnosť a nežnú povahu.

V deň cunami, ktorý pripadol na piatok, snežilo. Yasuo odviezol Yuko do banky na pobreží Onagawy a potom viezol svoju svokru do nemocnice v meste Išinomaki. Práve keď sa chystal odísť, udrelo mohutné zemetrasenie. Spomína si, že zem sa triasla neuveriteľných šesť minút. Po starých poľných cestách sa snažil dostať späť do Onagawy a cestou počúval rádio, ktoré varovalo pred prichádzajúcou cunami. Dozvedel sa, že jeho syn je v bezpečí na univerzite v Sendai. So svojou dcérou, ktorá bola v škole v Išinomaki, sa však spojiť nedokázal. Rovnako sa mu nepodarilo skontaktovať ani s Yuko.

“I want to bring her home.”

64-year-old Yasuo Takamatsu is still searching for the remains of his wife who has been missing since the 2011 Fukushima earthquake, tsunami and nuclear disaster in Japan #10YearsLater #あれから10年 #東日本大震災 pic.twitter.com/CjTtnfKCX5

— Bloomberg Originals (@bbgoriginals) March 11, 2021

Osudové rozhodnutie a jeho následky

Vedúci pobočky banky 77 Bank v Onagawe dostal varovanie pred cunami, ktoré predpokladalo vlnu vysokú približne šesť metrov. Zamestnancom preto nariadil evakuovať sa na strechu dvojposchodovej budovy vo výške približne desať metrov. Skutočná vlna však bola oveľa vyššia – odhadom 15 až 17 metrov. Zmietla 12 z 13 zamestnancov vrátane Yuko.

Na pamiatku obetí vzniklo v Onagawe Pamätné námestie života. Na jeho pamätníku sú vytesané slová: "Trinásti zamestnanci banky sa uchýlili na strechu dvojpodlažnej budovy. Približne o tridsať minút neskôr cunami dosiahla strechu. Zahynulo dvanásť ľudí a osem zostalo nezvestných. Len minútu behu odtiaľ sa nachádzal kopec Horikiri. Prečo dostali príkaz ísť na strechu namiesto kopca, ktorý bol priamo pred nimi? Základným pravidlom pri úniku pred cunami je dostať sa na vyvýšené miesto. Prial som si, aby banka jednoducho povedala: 'Utekajte do hôr.' Aký musel byť ich strach. Aké muselo byť ich zúfalstvo. Aké obrovské museli byť ich výčitky."

Prečítajte si tiež

Silné zemetrasenie v Japonsku má už vyše 50 zranených, hlásia zrútené budovy aj požiare

Sľub priviesť ju domov

Spomienka na poslednú správu od Yuko dala Yasuoovi nový životný cieľ. Po odchode z Pozemných síl sebaobrany začal pracovať ako vodič autobusu. Každú voľnú chvíľu však venoval hľadaniu svojej manželky. Napokon sa naučil potápať s prístrojom, aby mohol prehľadávať kalné vody mora, kde verí, že Yuko odpočíva. Absolvoval už viac než šesťsto ponorov, pričom v marci 2024 sa pripravoval na svoj 763. ponor. Každý z nich bol fyzicky náročný, no poháňala ho nádej, hoci len nepatrná - že svoju manželku nájde, privedie ju domov a splní tichý sľub, ktorý jej kedysi dal.

Yasuo roky prehľadáva morské dno a hľadá akúkoľvek stopu po Yuko či ďalších nezvestných. Nachádza iba pozostatky cudzích životov – rodinné albumy, kusy oblečenia či osobné predmety. Po Yuko však dodnes nenašiel jedinú stopu. Napriek tomu sa do vôd, ktoré mu ju vzali, vracia dvakrát mesačne, každý mesiac. Jeho ponory sa stali hlbokým rituálom spomínania. Počas ponorov cíti, že je Yuko nablízku. "Je to, akoby som šiel za ňou," hovorí. "Je to trochu iné ako návšteva hrobu, pretože ona v žiadnom hrobe neleží. Je to skôr pocit, že sa s ňou idem stretnúť."

Prečítajte si tiež

NEUMLČANÍ: Láska, ktorá sa začala v slúchadlách a prežila vojnu. Príbeh manželov Grofčíkovcov

Yasuo hovorí, že potápanie za Yuko je preňho ako obetovanie kadidla pri budhistickom oltári. "Po tom, čo som sa znova a znova ponáral, začal som mať pocit, že by mohla byť niekde nablízku," hovorí. V mori má Yasuo pocit, akoby bol Yuko obklopený. Potápanie prirovnáva k lietaniu nad podmorskou krajinou plnou hôr a údolí. "Môžete sa nad nimi vznášať a pozerať sa na ne zhora,“ hovorí. "Naozaj je to trochu ako lietanie." More je zároveň plné trosiek budov, ktoré zničila ničivá sila minulých cunami. "Keď sa pozerám na tie trosky, uvedomujem si, že cez všetko toto sa už nemohla dostať späť na hladinu," hovorí Yasuo. "A keď na to myslím, mám pocit, že sa každú chvíľu rozplačem."

Yasuo Takamatsu has been searching for his wife, Yuko, for 10 years. She is one of 2,500 people still missing since the 2011 tsunami struck Japan pic.twitter.com/jEMUNMJFhk

— South China Morning Post (@SCMPNews) March 10, 2021

Jazvy v krajine

Yasuo sa narodil a vyrastal v regióne Tóhoku na severovýchode Japonska, na pobreží Tichého oceánu. Je to miesto, ktoré neustále čelí obrovskej sile prírody. Práve táto sila Yasua znepokojuje. "Ak nás naši bohovia majú chrániť, ako môžu dovoliť, aby príroda mala takú ničivú moc?" pýta sa. "Prečo by Boh dopustil niečo, čo pripraví o život toľkých ľudí? Ak Boh existuje, prečo ich nezachránil?" Napriek tomu Yasuo hovorí, že more je nielen desivé, ale aj nádherné. Dokonca aj trosky po dávnych cunami sa časom premenili na prirodzené útesy, kde ryby kladú svoje ikry.