Čaká nás horší svet? Väčšina expertov si myslí, že život bude o desať rokov náročnejší

Ako bude vyzerať svet o desať rokov? Hoci sa môže zdať, že ide o vzdialenú budúcnosť, predpovede vplyvného amerického think tanku Atlantická rada naznačujú, že najbližšia dekáda prinesie zásadné výzvy. Prieskum medzi takmer 450 odborníkmi z rôznych sektorov odhaľuje nie práve povzbudivý obraz, kde dominuje obava z konfliktov a šírenia jadrových zbraní.

Globálne konflikty ako najväčšia hrozba

Len desať rokov nás delí od roku 2036. Čo čaká ľudstvo v takomto krátkom časovom horizonte? Na túto otázku sa pokúsil odpovedať vplyvný americký think tank Atlantická rada, ktorý oslovil takmer 450 odborníkov zo súkromného sektora, neziskových organizácií, vládnych inštitúcií a akademickej sféry. Ich predpovede pre nadchádzajúce desaťročie naznačujú, že optimizmu nie je veľa.

Jednou z najvýraznejších zistení prieskumu je posun vnímania najväčších hrozieb pre prosperitu. Zatiaľ čo len 17 percent účastníkov označilo klimatickú zmenu za hlavnú obavu, takmer 30 percent respondentov vidí najväčšie riziko vo vojne medzi veľmocami. Na priamu otázku, či v najbližších desiatich rokoch vypukne ďalšia svetová vojna, väčšina opýtaných (58,8 %) síce odpovedala záporne, no významných 41,2 percenta očakáva, že „tretia svetová“ je reálnou možnosťou.

Prečítajte si tiež

Vedci „otočili čas“ v kvantovom systéme

​

Kde by sa mohol takýto konflikt začať?

Viac ako 43 percent respondentov predpokladá, že ďalší globálny konflikt by mohol vzplanúť na Taiwane. Štvrtina opýtaných si myslí, že to bude vo východnej Európe, zatiaľ čo Blízky východ označilo za potenciálne ohnisko budúcej svetovej vojny len 13 percent. Tu je dôležité poznamenať, že hoci sa prieskumu zúčastnili respondenti zo 72 krajín, prakticky polovica z nich pochádza z USA. Táto demografická štruktúra môže ovplyvniť ich pohľad na budúce hrozby.

Prieskum sa navyše uskutočnil pred vypuknutím nedávneho konfliktu medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom a jeho spojencami na strane druhej.

Jadrové arzenály a budúcnosť NATO

Obavy sa neobmedzujú len na konvenčné vojny. Podobne skepticky sa experti stavajú aj k otázke jadrových zbraní – až 85 percent z nich sa domnieva, že počet krajín disponujúcich jadrovými zbraňami sa v nasledujúcich desiatich rokoch zvýši. Pozitívnejšou správou je, že 78 percent účastníkov prieskumu nepredpokladá, že by jadrová zbraň bola do roku 2036 skutočne použitá.

Podľa Amy F. Woolfovej, bývalej špecialistky na politiku v oblasti jadrových zbraní v Knižnici Kongresu USA, sú tieto obavy odrazom rastúcich regionálnych ambícií Číny a rozširovania čínskeho a severokórejského jadrového arzenálu. Woolfová dodáva, že môžu tiež vypovedať o obavách týkajúcich sa spoľahlivosti amerického jadrového odstrašenia a dôveryhodnosti amerického záväzku brániť svojich spojencov.

Prečítajte si tiež

Ekonóm Marián Kočiš: Prejedáme budúcnosť našich detí a ešte sa zadlžujeme

​

V Európe tieto témy viedli k príležitostným diskusiám medzi americkými spojencami o možnosti vybudovania nezávislého jadrového odstrašenia. Samotná Severoatlantická aliancia (NATO) by podľa opýtaných odborníkov mala pretrvať aj o desať rokov, no predpokladá sa, že prejde hlbokými zmenami.

Čo sa týka konfliktu na Ukrajine, väčšina opýtaných (52 %) je presvedčená, že v roku 2036 bude stále prebiehať, ale pravdepodobne v „zmrazenej“ podobe.

Umelá inteligencia: Nástroj prosperity, či riziko na bojisku?

Jediný sektor, v ktorom boli odborníci o niečo optimistickejší, je umelá inteligencia. Poprední geostratégovia a experti na analýzu budúceho vývoja z celého sveta sa domnievajú, že umelá inteligencia by mala mať v nasledujúcich desiatich rokoch skôr alebo veľmi pozitívny vplyv – s týmto názorom súhlasí 56 percent z nich. Na druhej strane, veľká väčšina (73 %) varuje pred tým, aby umelá inteligencia na bojiskách vykonávala smrtiace akcie bez toho, aby do rozhodovacieho procesu zasiahol človek.

Celkový pohľad: Čaká nás zhoršenie životných podmienok?

Napriek sľubným vyhliadkam v oblasti umelej inteligencie, celkový pohľad na budúcnosť zostáva skôr pesimistický. Až 63 percent opýtaných si myslí, že život v roku 2036 bude horší ako teraz. Hoci prieskum Atlantickej rady naznačuje tieto nie príliš optimistické scenáre, je dôležité brať do úvahy aj širší kontext. Približne tri štvrtiny opýtaných tvorili muži a rovnaké percento z nich bolo starších ako 50 rokov, čo môže ovplyvniť celkové výsledky.

Zostáva tak otvorenou otázkou, či sa tieto predpovede naplnia, alebo či rovnako ako v mnohých sci-fi filmoch (napríklad vízia humanoidných robotov preberajúcich vládu v „Ja, robot“ z roku 2035), zostanú len na papieri.