Smrtiace horúčavy zabili za týždeň vyše 1300 ľudí. Európa má však ešte väčší problém, varuje WHO
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
EURÓPA / Tragická vlna horúčav, ktorá sužuje Európu, má za posledný týždeň na svedomí vyše 1300 úmrtí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa náš kontinent otepľuje najrýchlejšie na svete, čo ohrozuje 150 miliónov ľudí a spôsobuje kolapsy v bežnom živote.
Tragické dôsledky extrémnych teplôt
Súčasná vlna horúčav, ktorá sužuje Európu, má tragické následky. Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus informoval, že od 21. júna si vysoké teploty v Európe vyžiadali vyše 1 300 nadmerných úmrtí. V Nemecku, Poľsku a Českej republike padli teplotné rekordy a mnohí ľudia trpia zdravotnými ťažkosťami.
Ghebreyesus na sociálnej sieti X pripomenul, že tepelný stres sa často označuje ako tichý zabijak a európske domácnosti, pracoviská a školy nie sú prispôsobené na takéto teploty. „Od 21. júna bolo v Európe zaznamenaných viac ako 1 300 nadmerných úmrtí spojených s vysokými teplotami. Tepelný stres sa často nazýva tichým zabijakom a európske domácnosti, pracoviská a školy neboli postavené pre takéto teploty,“ napísal.
Horúčavy v Európe
Európa: Kontinent s najrýchlejším otepľovaním
Ghebreyesus však zdôrazňuje, že aktuálne udalosti sú len časťou oveľa väčšieho a dlhodobého problému. Podľa neho je Európa kontinentom, ktorý sa otepľuje najrýchlejšie na Zemi, a to dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer. V dôsledku toho žije v extrémnych horúčavách už 150 miliónov ľudí. Následky sú rozsiahle – zatvárajú sa školy a kolabujú siete.
Dôvody extrémnych teplôt
Príčinou častejších a intenzívnejších vĺn horúčav je podľa šéfa WHO predovšetkým zmena klímy a globálne otepľovanie. Fenomén horúčav, ktorý bol pôvodne zaznamenávaný približne raz za generáciu, sa teraz opakuje takmer každý rok. Aktuálnu júnovú vlnu možno pripísať aj efektu tepelnej kupoly, pri ktorom dochádza k poklesu vzduchu cez atmosféru, čo vedie k jeho otepľovaniu a vysušovaniu.
Reakcie v ohrozených krajinách
Enormné horúčavy prinútili viaceré európske krajiny k prijatiu nečakaných opatrení. V Holandsku musel byť zrušený hudobný festival Defqon.1. V Paríži úrady pristúpili k zákazu konzumácie alkoholu na verejnosti, zatiaľ čo v Belgicku sa kvôli nebezpečným teplotám neuskutoční ani tradičná rekonštrukcia bitky pri Waterloo.