Ben Gvir odmieta dohodu USA-Irán, EÚ sa nedokáže zhodnúť sankciách voči nemu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ilustračné zábery

TEL AVIV / Medzinárodné napätie rastie po tom, ako izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir ostro odmietol novú dohodu medzi USA a Iránom o zastavení vojenských operácií, vyhlasujúc ju za nezáväznú pre Izrael. Súčasne sa Európska únia ocitá v názorovej nezhode ohľadom možných sankcií voči Ben Gvirovi, keďže niektoré členské štáty ich podporujú, zatiaľ čo iné ich blokujú pre obavy z posilnenia jeho pozície.

Ben Gvirova ostrá kritika dohody medzi USA a Iránom

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf v nedeľu večer oznámil uzavretie prelomovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom. Obe strany sa zaviazali k okamžitému a trvalému zastaveniu vojenských operácií na všetkých frontoch, vrátane Libanonu. Oficiálny podpis dohody je naplánovaný na piatok 19. júna vo Švajčiarsku.

Na túto správu prišla rýchla odozva z Izraela. Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v pondelok ostro odsúdil dohodu o ukončení vojny na Blízkom východe, zdôrazňujúc, že jeho krajina ju nepovažuje za záväznú. Táto reakcia bola zároveň prvou oficiálnou odozvou izraelského predstaviteľa na uzavretie dohody.

Ben Gvir na platforme Telegram vyhlásil: "Trumpova dohoda pre nás nie je záväzná. Izrael nie je podriadený Spojeným štátom. Sme nezávislá a suverénna krajina." Svoje stanovisko ďalej rozvinul, keď dodal: "Nie sme súčasťou tejto dohody. Nezaručuje našu bezpečnosť. Nesmieme sa uspokojiť s ničím iným ako s rozložením (libanonského militantného hnutia) Hizballáhu. Nesmieme sa stiahnuť ani z jediného centimetra územia, ktoré naši vojaci dobyli a očistili od teroristickej infraštruktúry."

Európska únia bez zhody na sankciách proti Ben Gvirovi

Zatiaľ čo Izrael zaujíma tvrdý postoj k regionálnym dohodám, sám minister Ben Gvir je terčom diskusií v Európskej únii. Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová v Luxemburgu pred rokovaním ministrov zahraničných vecí krajín únie uviedla, že viaceré členské štáty EÚ navrhli uloženie sankcií na izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira. Avšak pre takéto opatrenie chýba v EÚ potrebná jednomyseľná podpora.

Kallasová novinárom potvrdila: "Budeme o tom diskutovať. Moje konzultácie s členskými štátmi, ale ukazujú, že pre toto rozhodnutie nemáme potrebnú jednomyseľnosť." Krajiny ako Slovinsko, Španielsko, Írsko a mnohé ďalšie navrhujú sankcie kvôli Ben Gvirovmu zaobchádzaniu so zadržanými aktivistami, ktorí sa snažili doručiť pomoc do Pásma Gazy.

České veto a obavy z posilnenia extrému

Proti uvaleniu sankcií na Ben Gvira sa postavilo viacero členských štátov. Uloženie sankcií je pripravené blokovať Česko, pričom odmietavý postoj zaujímajú aj Maďarsko, Bulharsko či Rakúsko.

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka opakovane vyjadril svoj odmietavý postoj. Naposledy v rozhovore s agentúrou Bloomberg uviedol, že partnerom v EÚ odkázal, aby sa o takýto návrh „ani nepokúšali, inak ho zablokujeme“, ak bude predložený pred októbrovými voľbami v Izraeli. Podobný návrh by totiž podľa českého ministra len posilnil popularitu krajne pravicového ministra.

Širšie debaty EÚ: Obchod a osady

Súbežne sa diskutuje aj o inom návrhu, ktorý hovorí o obmedzení dovozu tovaru z izraelských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. V tomto prípade by podľa niektorých právnych analýz na jeho schválenie mohla postačovať kvalifikovaná väčšina, ak by sa posudzoval ako obchodné opatrenie, a nie ako sankcia. Znamenalo by to však, že s návrhom tohto opatrenia by mala prísť Európska komisia, ktorá má na starosti obchod EÚ, a nie únijná diplomatická služba. Kallasová o to podľa zdrojov ČTK už požiadala na rokovanie EK, zatiaľ ale v tomto smere nenastal žiadny posun.

Jednomyseľná zhoda v iných prípadoch

Na rozdiel od prebiehajúcich diskusií o Ben Gvirovi a osadách sa štátom EÚ na konci mája podarilo jednomyseľne zhodnúť na uvalení sankcií voči násilným izraelským osadníkom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Toto rozhodnutie vtedy podporili všetky členské štáty. Zároveň boli schválené aj sankcie voči predstaviteľom palestínskeho teroristického hnutia Hamas, čo ukazuje, že EÚ dokáže nájsť jednotný postoj v prípadoch, kde existuje širšia zhoda na potrebe zásahu.