EÚ sa možno čoskoro rozšíri o ďalšieho člena. Obyvatelia rozhodnú v referende

BRUSEL / Európska únia má v súčasnosti 27 členov. Toto číslo naposledy narástlo v roku 2013, keď do nej vstúpilo Chorvátsko. Najnovšie však do EÚ môže čoskoro vstúpiť ďalšia krajina.

Už len necelých sto dní delí Island od kľúčového referenda, ktoré rozhodne o tom, či ostrov obnoví rokovania o členstve v Európskej únii. Krajina je však hlboko rozdelená a obe kampane – za aj proti – ešte len teraz naberajú na obrátkach pred hlasovaním. Píše o tom portál Euractiv.

+8 fotiek

Europarlament

Kampane "za" aj "proti"

Referendum o vstupe do EÚ je naplánované na 29. augusta. Napriek blízkosti termínu sa obe proti sebe stojace politické strany ešte len naplno rozbiehajú so svojimi kampaňami.

Na jednej strane stojí vládna koalícia, presadzujúca vstup pre jeho geopolitickú nevyhnutnosť. Na druhej strane kampaň "nie" varuje pred stratou suverenity a stratou kontroly nad islandským poľnohospodárstvom a rybolovom. 

O tom, ako hlboko je Island rozdelený, svedčia aj prieskumy verejnej mienky. Jeden z nich pre denník Morgunblaðið ukázal tesnú väčšinu za pokračovanie prístupových rokovaní s EÚ, a to 52 % ku 48 %.

Prečítajte si tiež

Európska únia podpísala s Islandom obrannú dohodu

Naopak, prieskum v obchodnom týždenníku Viðskiptablaðið, ktorý sa priamo pýtal, či by mal Island vstúpiť do EÚ, odhalil, že 54 % respondentov je proti a 46 % za. "Podpora verejnosti pre pokračovanie rokovaní v skutočnosti klesla od vyhlásenia referenda v marci," upozorňuje Maximilian Conrad, profesor európskej integrácie a politickej teórie na Islandskej univerzite. "Voliči chcú vedieť, čo je v balíku o členstve, čo je v ňom pre Island," dodáva a naznačuje, že verejnosť hľadá konkrétne výhody.

Zatiaľ čo kampaň "nie" začala svižne a jej podporné články sa objavili v spriatelených novinách, kampaň "áno" vyčkávala na koniec nedávnych komunálnych volieb a až potom sa pustila do akcie.

Odporcovia sa boja straty suverenity aj či obmedzenie rybolovu

Medzi popredných hlasov proti vstupu do EÚ patrí Guðlaugur Þór Þórðarson, ktorý bol v rokoch 2017 až 2021 islandským ministrom zahraničných vecí. Pre Euractiv uviedol, že "nie je v našom záujme byť súčasťou EÚ".

Exminister tvrdí, že Island by členstvom stratil významné zákonodarné a výkonné právomoci, keďže právo EÚ a súdy by mali prednosť pred národnou suverenitou. Poukazuje tiež na to, že Island už teraz využíva väčšinu obchodných výhod EÚ prostredníctvom existujúcich dohôd, vrátane bilaterálnej dohody o voľnom obchode s Čínou a širšieho prístupu cez dohody Európskeho združenia voľného obchodu (napríklad s Indiou).

Prečítajte si tiež

Český europoslanec Kolář: Suverenitu nám nikto neberie a Európska únia už vôbec nie

Obzvlášť zdôrazňuje otázku ciel. Uvádza, že osemdesiat percent obchodných dohôd Islandu má "nulové clá na Islande", zatiaľ čo "len dvadsať alebo dvadsaťpäť percent obchodných dohôd EÚ má nulové clá".

Najväčšou obavou skeptikov je osud poľnohospodárstva a rybolovu. "Sme veľmi prísni, pokiaľ ide o tradičné islandské poľnohospodárstvo, a to znamená, že môžeme chrániť tých niekoľko tisíc pracovných miest, ktoré máme," hovorí Þórðarson. "Ak by sme boli súčasťou EÚ, toto všetko by zaniklo," tvrdí s tým, že obchodná politika EÚ nie je navrhnutá pre islandskú obchodnú politiku a "nikdy nebude".

Vláda upokojuje a pripomína, že môžu vzniknúť aj výnimky

Kampaň za vstup do EÚ, ktorú vedie islandská sociálnodemokratická premiérka Kristrún Frostadóttir a jej trojčlenná koaličná vláda, si rovnako uvedomuje, že poľnohospodárstvo a rybolov sú pre voličov najcitlivejšími témami.  

"Nemôžeme sa vyhnúť skutočnosti, že Island má osobitné podmienky a že pre poľnohospodárstvo a dovoz čerstvých hospodárskych zvierat nemôžeme mať rovnaké pravidlá ako zvyšok EÚ," poznamenala Dagbjört Hákonardóttir, poslankyňa za vládnucich sociálnych demokratov a členka parlamentného výboru pre zahraničné vec.

Vidí však priestor pre flexibilitu: "V niektorých prípadoch sú potrebné výnimky a v niektorých prípadoch súčasný stav umožňuje živý výklad pravidiel." Poukazuje tiež na to, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) už existujú osobitné pravidlá pre severské krajiny, ktoré zohľadňujú krátke vegetačné obdobia a dlhé a kruté zimy.

Prečítajte si tiež

Európski farmári bijú na poplach. Peniaze sa strácajú, byrokracia rastie

Aj v oblasti rybolovu, ktorá je mimoriadne citlivá, má kampaň "za" jasnú predstavu. "Máme obrovskú rybolovnú oblasť, ktorá by de facto spadala pod spoločnú rybársku politiku EÚ, ale konečné slovo o tom, koľko rýb budeme loviť a podobne, musíme mať my, nie EÚ," dodala poslankyňa.

Ak by v auguste referendum prešlo, obnovili by sa prístupové rokovania s EÚ. Tie boli pozastavené v roku 2013 po tom, ako sa rozhovory medzi Islandom a EÚ zastavili za predchádzajúcej vlády sociálnych demokratov.

Hákonardóttirová uviedla, že k obnovenému procesu by sa pristupovalo ako k "novému začiatku" s novou stratégiou rokovaní.

Napriek ostrým rozporom v otázke členstva v EÚ zostáva Island jednou z najsilnejších demokracií na svete a neustále dosahuje najvyššie skóre v oblasti právneho štátu a občianskych slobôd. Budúce mesiace ukážu, či si krajina vyberie cestu bližšie k Európskej únii, alebo potvrdí svoju nezávislosť.