„Ruská ropa nie je o bezpečnosti,“ varuje veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ropovod Družba je opäť v prevádzke. Podľa Európskej únie nejde len o vyriešenie dlhodobého problému s dodávkami ropy pre Slovensko a Maďarsko, ale aj o krok, ktorý umožnil pokračovanie finančnej pomoci pre Ukrajinu. Sfunkčnenie ropovodu totiž súviselo s uvoľnením približne 90-miliardovej pôžičky pre Kyjev. O širších súvislostiach hovorila v relácii Štúdio 24 s moderátorkou Hanou Zavřelovou-Gallovou veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová.

Win-win riešenie pre všetky strany

Znovuotvorenie ropovodu Družba znamená podľa Európskej únie viac než len obnovenie dodávok ropy. Ide aj o politickú dohodu, ktorá umožnila schválenie finančnej pomoci pre Ukrajinu aj ďalších sankcií voči Rusku.

„Je to doslova menej ako desať minút, kedy sa zoficiálnili tieto výsledky,“ opísala aktuálny vývoj Mathernová s tým, že Európska únia zároveň schválila aj dvadsiaty sankčný balík.

Obnovenie toku ropy bolo pritom jednou z podmienok, ktoré v minulosti zaznievali zo strany Maďarska. Výsledkom je podľa nej situácia, ktorá vyhovuje viacerým aktérom- krajiny regiónu získajú ropu a Ukrajina sa dostane k financiám potrebným na fungovanie štátu.

Krátkodobá výhoda, dlhodobé riziko

Hoci obnovenie Družby môže pôsobiť ako posilnenie energetickej bezpečnosti, podľa veľvyslankyne ide skôr o dočasné riešenie. „Ruská ropa nie je veľmi o bezpečnosti. Je to vždy o závislosti,“ upozornila. Podľa nej Rusko dlhodobo využíva energetické zdroje ako nástroj politického tlaku na krajiny, ktoré sú od nich závislé.

Aj preto považuje za kľúčové, aby štáty Európskej únie pokračovali v diverzifikácii zdrojov energií. „Z dlhodobého hľadiska je určite lepšie diverzifikovať, odkiaľ berú ropu a plyn,“ dodala.

Kto je zodpovedný za prerušenie dodávok?

Diskusia o Družbe sa v uplynulých mesiacoch niesla aj v znamení sporov o to, kto nesie zodpovednosť za prerušenie dodávok. Niektorí politici obviňovali Ukrajinu, že ropovod využíva ako nástroj geopolitického tlaku.

Mathernová však tieto tvrdenia odmieta. Podľa nej bolo príčinou poškodenie infraštruktúry po ruských útokoch. „Toto nebola Ukrajina, ktorá znemožnila tok Družby. Rusi atakovali stanicu natoľko, že sa znemožnil technický prietok ropy,“ vysvetlila. Ukrajina následne podľa nej pracovala na opravách v podmienkach vojny, čo si vyžadovalo čas aj zdroje.

Napätie medzi EÚ a Ukrajinou

Celá situácia okolo ropovodu a podmienok pomoci vyvolala aj napätie medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Podľa Mathernovej ide o prirodzený dôsledok komplexnej situácie, no aktuálny vývoj považuje za pozitívny.

„Táto epizóda vyvolala určitú frustráciu medzi Úniou a Ukrajinou, ale myslím si, že teraz sme na správnej ceste,“ uviedla.

Zároveň zdôraznila, že Európska únia počas celého procesu hájila záujmy členských štátov vrátane Slovenska a Maďarska. Pripomenula aj prechodné obdobie, počas ktorého môžu tieto krajiny ešte dovážať ruskú ropu.

Vojna ako kľúčový faktor

Podľa veľvyslankyne je však dôležité vnímať širší kontext celej situácie. Problémy s ropovodom aj energetikou sú podľa nej priamym dôsledkom ruskej agresie. „Jediný dôvod, prečo k tomuto došlo, je, že Rusko vedie agresívnu vojnu voči Ukrajine,“ zdôraznila.

Mathernová pripomenula, že Ukrajina čelí každodenným útokom na infraštruktúru, čo komplikuje nielen vojenskú obranu, ale aj fungovanie energetických systémov.

Záznam z celej relácie nájdete vo videu.