Trump chcel siahnuť po jadrových kódoch. Bývalý analytik CIA prezradil, kto ho zastavil

WASHINGTON / Americký prezident Donald Trump údajne chcel využiť kódy k americkým jadrovým zbraniam v súvislosti s vojnou na Blízkom východe. Zabrániť mu v tom mal predseda Zboru náčelníkov štábov a najvyššie postavený vojenský veliteľ USA Dan Caine. Tvrdí to vyslúžilý analytik CIA Larry Johnson, ktorý sa o tom rozprával na youtubeovom kanáli bývalého sudcu a mediálnej osobnosti Andrewa Napolitana. Biely dom na toto tvrdenie zatiaľ nereagoval.

+58 fotiek

Donald Trump

Caine mal Trumpovi povedať "nie"

Podľa pondelkového Johnsonovho vystúpenia mal Caine doslova zablokovať, aby sa Trump dostal ku kódom potrebným na odpálenie najničivejších zbraní, aké ľudstvo vytvorilo. Trump sa k nim údajne chcel dostať kvôli vojne s Iránom.

"Jedna správa, ktorá sa dostala von, hovorí o stretnutí v Bielom dome, na ktorom Trump chcel použiť jadrové kódy, a generál Dan Caine sa mu postavil a povedal ‚nie‘. Využil toho, že je šéfom vojenských zložiek. Očividne z toho bola dosť veľká mela. Vo Washingtone D.C. sa dejú zvláštne veci," poznamenal Johnson na youtubeovom kanáli Judging Freedom.

O Johnsonovom tvrdení informovali napríklad magazín Newsweek alebo denník The Mirror. Médiá zároveň upozorňujú, že bývalý člen CIA svoje slová nepodložil dôkazmi. Uviedol iba, že k roztržke o kódy malo dôjsť túto sobotu, teda 18. apríla. Biely dom sa k tomu zatiaľ nevyjadril.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Trump oznámil predĺženie prímeria s Iránom

Napätie okolo Iránu pokračuje

Trump má v súvislosti s Iránom v posledných týždňoch značné problémy. Rýchla akcia, ktorá sa mala čiastočne podobať zvrhnutiu a odvlečeniu venezuelského prezidenta Madura, sa totiž na Blízkom východe nekonala. USA spolu s Izraelom začali útok na iránsky režim úspešnou likvidáciou najvyššieho vodcu Alího Chameneího už 28. februára, teda takmer pred dvoma mesiacmi. Tamojší režim sa však na rozdiel od Trumpových predpokladov nezrútil a na čelo krajiny sa dostal Chameneího syn Modžtabá.

Irán následne pristúpil k blokáde Hormuzského prielivu, ktorý kontroluje a cez ktorý za bežných okolností preteká pätina svetovej produkcie ropy. Cena „čierneho zlata“ preto prudko vzrástla a ovplyvnila ekonomiky po celom svete.

Aktuálne by mal byť prieliv síce otvorený pre obchodné lode, no za posledných 24 hodín ním preplávali len tri. Počas víkendu sa totiž napätie medzi oboma stranami na mori opäť zvýšilo.