Tichý problém konfliktu na Blízkom východe: Hnojivá. Hrozí zdražovanie potravín

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Konflikt na Blízkom východe už teraz zdvíha ceny ropy a plynu, no jeho vplyvy môžu byť oveľa širšie. Ekonómka Ilona Švihlíková upozorňuje, že narušenie dodávok kľúčových surovín, najmä hnojív, môže v najbližších mesiacoch viesť k zdražovaniu potravín. Efekt sa pritom nemusí prejaviť okamžite, ale s odstupom niekoľkých mesiacov. O tom, na ktorých námorných úžinách a prieplavoch závisí svetový obchod a čo môže spôsobiť dlhodobé blokovanie Hormuzského prielivu, sa v Štúdiu 24 porozprávala moderátorka Mária Ölvedyová s ekonómkou Ilonou Švihlíkovou.

Problém, o ktorom sa málo hovorí

Svet závisí od úzkych miest Väčšina svetového obchodu sa prepravuje po mori, pričom zásadnú úlohu zohrávajú úzke námorné trasy – tzv. „bottlenecks“. Medzi najdôležitejšie patrí Hormuzský prieliv, Suezský prieplav či Malacký prieliv.

Diskusia o dôsledkoch konfliktu sa zatiaľ sústreďuje najmä na ropu a plyn. Podľa Švihlíkovej sa však podceňuje iný zásadný faktor – hnojivá. „Z Hormuzského prielivu ide približne polovica svetovej močoviny, čo je kľúčové hnojivo,“ upozornila ekonómka.

Práve močovina je nevyhnutná pre poľnohospodársku produkciu. Jej výpadok alebo zdraženie tak môže mať reťazový efekt na celosvetové ceny potravín.

Menej hnojív, menšia úroda

Výpadky dodávok by mohli zasiahnuť najmä veľké poľnohospodárske ekonomiky ako Brazília či India, ktoré sú na dovoze hnojív závislé. Ak sa k nim nedostanú včas alebo za prijateľné ceny, dôsledkom môže byť nižšia úroda. „To znamená menšiu produkciu a následne vyššie ceny potravín,“ vysvetlila Švihlíková.

Zároveň upozorňuje, že krajiny v takej situácii často obmedzujú export, aby si zabezpečili vlastné zásoby – čo globálny nedostatok ešte prehlbuje.

Zdražovanie príde s oneskorením

Podľa ekonómky sa tento efekt neprejaví okamžite. Ceny potravín reagujú s odstupom. „Zvyčajne ide o oneskorenie približne šesť až osem mesiacov,“ uviedla.

To znamená, že aj keď sa situácia na energetických trhoch zhoršuje už teraz, potraviny môžu zdražieť až neskôr – napríklad koncom roka.

Problém nie je len ropa a plyn

Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie obchodné uzly sveta. Denne ním prechádza približne pätina globálnej spotreby ropy a významné množstvo skvapalneného plynu. Podľa Švihlíkovej však nejde len o energetické suroviny. Problémom je, že svet nemá kapacity, ktoré by vedeli výpadky týchto komodít – vrátane hnojív – rýchlo nahradiť.

Dôsledky sa tak môžu preniesť naprieč ekonomikou – od cien energií cez dopravu až po potraviny. Ekonómka upozorňuje, že môže dôjsť k výraznému nárastu inflácie. „Takúto kombináciu výpadkov ropy, plynu a hnojív sme ešte nezažili,“ skonštatovala. Ak by sa situácia ďalej zhoršovala, mohlo by to podľa nej viesť aj k obmedzovaniu výroby či ekonomickému spomaleniu.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.