Pri protivládnych protestoch v Iráne zahynulo 2000 ľudí

TEHERÁN / Približne 2000 ľudí zahynulo od konca decembra pri protivládnych protestoch v Iráne, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa nemenovaného iránskeho predstaviteľa. Uvedený počet mŕtvych podľa citovaného zdroja zahŕňa civilistov aj príslušníkov bezpečnostných zložiek, pričom iránsky predstaviteľ za ich smrť viní „teroristov“. Americký prezident Donald Trump poslal do krajiny ďalší odkaz - ľudia vraj majú pokračovať v demonštráciách.

+9 fotiek

USA zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia

V OSN sú zdesení zo situácie, ktorá nastala v Iráne. Ulice sú plné nahnevaných ľudí. Chcú zmenu. Po niekoľkých dňoch v krajine obnovili telefonické spojenie. Domáci hovoria o streľbách do davu, preplnených nemocniciach, vyhoretých vládnych budovách či rozbitých bankomatoch. Iránska vláda však hovorí, že má situáciu pod kontrolou. A z nepokojov viní zahraničné sily. "Máme veľké množstvo dokumentov a dôkazov. Tie naznačujú zapojenie Spojených štátov aj Izraela do tohto teroristického činu," uviedol iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí.

​Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií. Vláda následne 8. januára zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.

Prečítajte si tiež

Nemecký kancelár Merz: Iránska vláda môže čoskoro padnúť

​Ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IRN) so sídlom v Osle uvádza, že od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 648 ľudí vrátane 134 členov bezpečnostných zložiek, mŕtvych však podľa niektorých odhadov môže byť až viac než 6000.

Vzhľadom na pretrvávajúce blokovanie internetu a obmedzenie prístupu k informáciám je však ťažké nezávisle overiť tieto údaje, upozorňuje IRN. ​Iránske úrady takisto podľa IHR zadržali už vyše 10.000 ľudí. Aktivisti sa obávajú, že vypnutie internetu, ktoré trvá už viac než 100 hodín, má za cieľ zakryť rozsah represií voči protestujúcim.

V tejto súvislosti sa v utorok objavila aj informácia iránskeho opozičného portálu Iran International so sídlom v Londýne, ktorý stanovil počet obetí protestov na najmenej 12 000, čo označil za "najväčšie zabíjanie v modernej histórii Iránu". Portál na svojom webe uviedol, že tento údaj sa zakladá na "spoľahlivých" zdrojoch z iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, prezidentskej kancelárie, iránskych Revolučných gárd, ako aj na výpovediach svedkov a zdravotníkov.

Prečítajte si tiež

Počet obetí protestov v Iráne rastie, Trump hrozí zásahom

Katar: Eskalácia medzi USA a Iránom by mala katastrofické následky pre región

Prípadná vojenská eskalácia medzi Spojenými štátmi a Iránom by mala vážne dôsledky pre celý Blízky východ, uviedol v utorok hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Madžíd Ansárí. Vyjadril sa tak v čase, keď Spojené štáty zvažujú možné vojenské kroky proti Teheránu v súvislosti s rozsiahlymi protivládnymi protestmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Vieme, že eskalácia...by mala katastrofické následky v regióne aj mimo neho, a preto sa tomu chceme čo najviac vyhnúť," povedal Ansárí na tlačovej konferencii v Dauhe. "Práve teraz sme stále v stave, keď veríme, že sa to dá vyriešiť diplomatickou cestou," uviedol. Katar podľa neho rokuje so všetkými stranami v snahe nájsť diplomatické riešenie.

Prečítajte si tiež

Po hrozbe americkej sily Irán údajne navrhol rokovania, demonštrácie si vyžiadali stovky obetí

EÚ okamžite navrhne sankcie za potláčanie protestov v Iráne

Európska únia bezodkladne navrhne sankcie proti iránskym činiteľom, ktorí sú zodpovední za násilné potláčanie opozičných protestov. Uviedla to dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá odsúdila použitie sily a obmedzovanie slobôd občanov iránskym režimom. Tiež šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallas uviedla, že sa v EÚ diskutuje o dodatočných sankciách.

Kallasová dnes pri návšteve Berlína pripomenula, že EÚ už voči Iránu uplatňuje rozsiahle sankcie. "A debatujeme o uvalení dodatočných," uviedla. Nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že podľa neho iránsky teokratický režim v poriadku dní či týždňov padne. Kallas na otázku novinára, či s Merzovým odhadom súhlasí, odpovedala, že "nikto nevie, čo prinesú nasledujúce dni". Zdôraznila zároveň, že násilie voči demonštrantom považuje EÚ za neprijateľné.

Nový návrh sankcií by podľa špekulácií mohol zahŕňať označenie revolučných gárd za teroristickú organizáciu. Podobné snahy boli na stole už v minulosti, ale zatiaľ sa pre ne nepodarilo medzi štátmi EÚ získať dostatočnú podporu. Navrhované sankcie musia členské štáty schváliť jednomyseľne. Na doterajšom zozname únie iránskych subjektov podliehajúcich sankciám za porušovanie ľudských práv je teraz viac ako 230 jednotlivcov vrátane členov vlád či parlamentu a viac ako 40 právnických osôb.

Všetci v dvadsaťsedmičke čelia zmrazeniu majetku a jednotlivci majú zákaz cestovať do krajín Európskej únie. Tiež im nikto nesmie priamo alebo nepriamo poskytovať finančné prostriedky.

Reagoval aj prezident USA

Na situáciu v Iráne reagoval aj americký prezident Donald Trump a to najnovšími 25 percentnými clami na všetky krajiny, ktoré obchodujú s Teheránom. Hovorí sa aj o možnom americkom vojenskom zásahu. Spojené štáty spolu s Francúzskom vyzvali občanov, aby okamžite opustili Irán.