Vo veku 91 rokov zomrela Jane Goodall, britská primatologička a ochrankyňa prírody

LONDÝN / SACRAMENTO / Britská biologička a ochrankyňa prírody Jane Goodallová zomrela vo veku 91 rokov, informoval Inštitút Jane Goodallovej na sociálnej sieti Instagram. Britka zomrela prirodzenou smrťou, uviedol inštitút nesúci jej meno. Vedkyňa, ktorá bude pripomínaná ako ochrankyňa zvierat a renomovaná výskumníčka šimpanzov, bola práve v Kalifornii na prednáškovom turné po Spojených štátoch, uvádza sa vo vyhlásení inštitútu.

Goodallová svoj život zasvätila štúdiu správania šimpanzov, ktorému sa dlhé roky venovala v prirodzenom prostredí týchto tvorov, v národnom parku Gombe v Tanzánii. Až do vysokého veku sa angažovala v hnutí na ochranu zvierat.

Vďaka svojej húževnatosti a trpezlivosti odhalila Goodallová rad neočakávaných tajomstiev a zistila, že šimpanzy toho majú s človekom spoločného oveľa viac, ako sa dovtedy súdilo. Jej zásluhou sa napríklad svet dozvedel, že šimpanzy nie sú striktnými vegetariánmi alebo že vedia používať jednoduché nástroje. Odhalila tiež odvrátenú stránku správania týchto zvierat, ktorou je občasná agresia dominantných členov šimpanzov komunít voči slabším jedincom s cieľom zachovať si výsadné postavenie v skupine.

Spolu s už zosnulou Diane Fosseyovou, ktorá sa venovala výskumu goril, a Biruté Galdikasovou, ktorá sa špecializuje na výskum orangutanov, patrila Goodallová medzi najznámejšie vedkyne, ktoré sa zaslúžili o štúdium týchto pozoruhodných zvierat, ktoré sú najbližšími biologickými príbuznými človeka.

Jane Goodallová zasvätila svoj život štúdiu správania šimpanzov

Britská biologička Jane Goodallová, ktorá zomrela vo veku 91 rokov, zasvätila svoj život štúdiu správania šimpanzov, ktorému sa dlhé roky venovala v prirodzenom prostredí týchto tvorov, v národnom parku Gombe v Tanzánii. Goodallová sa do posledných chvíľ angažovala v hnutí na ochranu zvierat či prírody. Je zakladateľkou Inštitútu Jane Goodallovej či programu Roots & Shoots, prednášala v mnohých krajinách vrátane Česka, v apríli 2002 bola vymenovaná za veľvyslanca mieru OSN.

V roku 2021 tiež dostala Templetonovu cenu, ktorá je niekedy obrazne opisovaná ako "Nobelova cena za náboženstvo" a udeľuje sa žijúcemu človeku, ktorý sa zaslúžil o prínos na poli "pokroku vo výskume a objavoch týkajúcich sa duchovných skutočností".

Jej knihy V tieni človeka a Nevinnej beštie vychádzali po česky už pred rokom 1989. Po knihe Pohľad oknom: tridsať rokov so šimpanzmi v Gombskej rezervácii z roku 2011 vyšla o desať rokov neskôr po česky aj jej autobiografia s názvom Dôvod na nádej: Moja cesta životom, v ktorej píše, že "keď stratíme nádej, otupíme a neurobíme nič".

"Podľa mňa ľudský druh stojí na začiatku veľmi dlhého a veľmi temného tunela, na konci ktorého svieti jasná hviezdička. To je nádej," píše v knihe s tým, že "musíme prekonať prekážky stojace medzi nami a tou hviezdou. Tými prekážkami sú klimatická zmena, ubúdanie biodiverzity, znečistenie ovzdušia, neudržateľný životný štýl našej civilizácie, deštrukcia lesov a ďalších ekosystémov alebo priemyselné poľnohospodárstvo, využívajúce chemické pesticídy a herbicídy, ktoré ničia pôdu i naše zdravie. A prekážkou je aj chudoba."

Goodallová tiež podporovala protesty mladých aktivistov za klímu: "Niektoré protesty ako demonštrácie pred vládnymi či korporátnymi budovami alebo pochody s transparentmi sú v poriadku. Za veľmi užitočné považujem napríklad aj to, čo robí organizácia Sea Shepherd - teda odstraňovanie nebezpečných rybárskych sietí z mora. Súhlasím aj s priväzovaním sa k stromom v rámci protestov proti výrubu lesov. Ale dôležité podľa mňa je, aby sa ľudia premenili zvnútra. Musíme sa dotknúť ich sŕdc."

Sama sa označovala za technooptimistku: "Niektoré nové technologické vynálezy nás naozaj posúvajú k lepšiemu, trvalo udržateľnému svetu – napríklad využívanie obnoviteľnej energie zo slnka, vetra alebo mora, prípadne technológie zachytávajúcej uhlík z atmosféry. Sme svedkami obrovského technologického pokroku v liečbe chorôb, mnoho firiem pracuje na technológiách, ktoré nahradia väčšinu (a dúfajme, že časom všetky) pokusov na zvieratách pri testovaní liekov."

Rodáčka z Londýna sa o zvieratá zaujímala už v mladosti, v čom ju podporovala jej matka. Rodina ale nebola dostatočne majetná na to, aby si Goodallová mohla dovoliť vysokoškolské štúdium prírodných vied. Našťastie sa vďaka pozvaniu kamarátky náhodou dostala vo svojich 23 rokoch do Afriky, kde si jej vďaka jej píle, odhodlaniu i záujmu o vec všimol antropológ a paleontológ Louis Leakey, ktorý ju nasmeroval k úlohe, ktorému odvtedy venovala väčšinu svojho života.

Vďaka svojej húževnatosti a trpezlivosti odhalila Goodallová rad neočakávaných tajomstiev a zistila, že šimpanzy toho majú s človekom spoločného oveľa viac, ako sa dovtedy súdilo. Jej zásluhou napríklad vieme, že šimpanzy nie sú striktnými vegetariánmi alebo že vedia používať jednoduché nástroje. A tiež odhalila, že niekedy vykazujú správanie, že to pripomína naše pocity bázne a údivu.

Odhalila ale tiež odvrátenú stránku správania týchto zvierat, ktorou je občasná agresia dominantných členov šimpanzov komunít voči slabším jedincom s cieľom zachovať si výsadné postavenie v skupine. Goodallová totiž zistila, že šimpanzy vedú vyhladzovacie vojny, pri ktorých šimpanzy z jednej skupiny zaobchádzajú so svojimi šimpanzmi protivníkmi ako s lovnou zverou - v očiach druhej tlupy sú absolútne zbavení svojho "šimpanzstva".

Spolu s už zosnulou americkou biologička Diane Fosseyovou (1932-1985), ktorá sa venovala výskumu goríl, a kanadskou antropologička a etnologičkou litovského pôvodu Biruté Galdikasovou (77), ktorá sa špecializuje na výskum orangutanov, patrí Goodallová medzi najznámejšie vedkyne, ktoré sa zaslúžili o štúdium týchto pozoruhodných zvierat, ktoré sú najbližšími biologickými príbuznými človeka.

Goodallová napísala niekoľko kníh a v roku 1977 založila inštitút nesúci jej meno, ktorého cieľom je výskum, vzdelávanie a ochrana divokej prírody.

Goodallová niekoľkokrát navštívila aj Českú republiku, napríklad v roku 2004 bola hosťom 37. ročníka karlovarského festivalu filmov venovaných turistike a cestovnému ruchu Tourfilm, v roku 2016 zase prednášala v Prahe.

Vegetariánka Goodallová bola dvakrát vydatá. Jej prvým manželom bol holandský fotograf Hugo van Lawick, s ktorým mala syna. Druhýkrát sa vydala v roku 1975 za britského ochrancu prírody, člena tanzánskeho parlamentu a riaditeľa jedného z miestnych národných parkov Dereka Brycesona, ten ale zomrel už v roku 1980 na rakovinu.