Prelom vo výskume neplodnosti: Vedci vytvorili rané ľudské embryá z kožných buniek

OREGON / Americkí vedci dosiahli významný prelom v oblasti asistovanej reprodukcie. Použitím DNA z kožných buniek a následným oplodnením spermiou vytvorili rané štádiá ľudského embrya. Hoci je cesta k reálnemu využitiu ešte dlhá, výsledky otvárajú nové možnosti pre liečbu neplodnosti a potenciálne aj pre páry rovnakého pohlavia.

Nová technika oživuje nádej pre neplodné páry

Vedci z Oregon Health and Science University vyvinuli techniku, pri ktorej "preprogramovali" kožné bunky na bunky podobné vajíčkam, ktoré boli následne oplodnené spermiami. Proces zahŕňal prenos jadra z kožnej bunky do darcovského vajíčka, ktorému boli odstránené pôvodné genetické inštrukcie.

Postup pripomína techniku, ktorou vznikla ovca Dolly, prvý naklonovaný cicavec. Kľúčovým krokom bolo zníženie počtu chromozómov z 46 na 23, čo je nevyhnutné pre správny vývoj embrya. Tento proces, nazvaný "mitomeióza," viedol k vytvoreniu 82 funkčných vajíčok, z ktorých približne 9 % dospelo do raného embryonálneho štádia (blastocysty).

„Dosiahli sme niečo, čo sa považovalo za nemožné,“ hovorí profesor Shoukhrat Mitalipov, riaditeľ centra pre bunkovú a génovú terapiu embryí v Oregone. Hoci je úspešnosť techniky zatiaľ nízka, predstavuje dôležitý dôkaz o jej funkčnosti. Upozorňil Science Alert. 

Budúcnosť liečby neplodnosti?

Tento výskum spadá do oblasti in vitro gametogenézy (IVG), teda tvorby spermií a vajíčok mimo tela. Potenciálne by mohol pomôcť starším ženám bez životaschopných vajíčok a mužom s nedostatkom spermií. Taktiež ľuďom, ktorí stratili plodnosť po liečbe rakoviny či mužským párom, ktorí by chceli mať geneticky príbuzné dieťa (z kože jedného by vzniklo vajíčko, zatiaľ čo partner by dodal spermiu).

Prečítajte si tiež

Náhoda, ktorá zmenila život: Kristína sa na výlete dozvedela šokujúcu správu o svojej plodnosti

​

Dôležitý krok, no s opatrnosťou

Napriek sľubným výsledkom vedci upozorňujú, že do klinického využitia je ešte ďaleko. Odhaduje sa, že vývoj a testovanie techniky môže trvať 10 až 15 rokov. Dôležité je tiež riešiť etické otázky spojené s manipuláciou s ľudskými embryami. Profesor Roger Sturmey z University of Hull zdôrazňuje potrebu otvorenej verejnej diskusie a prísnej regulácie.

Profesor Richard Anderson z University of Edinburgh dodáva, že bezpečnosť a etika musia byť pri vývoji týchto technológií prioritou. Štúdia, publikovaná 30. septembra v časopise Nature Communications, je dôležitým krokom k tomu, aby ženy, ktoré dnes nemôžu mať deti, raz mohli porodiť geneticky vlastných potomkov. Cesta k tomuto cieľu je však ešte dlhá a náročná.