Medvedev tvrdí, že Rusko nepotrebuje vojnu s Európou, je vraj ale možná

MOSKVA / Rusko nepotrebuje vojnu s nikým a Európa si ju nemôže dovoliť, napísal dnes na platforme telegram bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda ruskej bezpečnostnej rady. Konflikt je však stále možný a mohol by prerásť do vojny s použitím zbraní hromadného ničenia, uviedol Medvedev, ktorý je v posledných rokoch známy ostrými výrazmi na adresu Západu, radikálnymi vyjadreniami a opakovaným vyhrážaním sa atómovou vojnou.

Vojna s Európou je vraj v rozpere so záujmami krajiny 

Z Európy zaznievajú slová o vojne s Ruskom v najbližších piatich rokoch, napísal vo svojom príspevku Medvedev a dodal, že by k nej "nemalo dôjsť". "Pretože je to v rozpore so záujmami našej krajiny. Rusko v princípe nepotrebuje vojnu s nikým, vrátane starej frigidnej Európy," napísal činiteľ Ruska, ktoré štvrtým rokom vedie vojnu proti Ukrajine. Medvedev ďalej píše, že Rusko nemá v Európe čo získať, pričom európsku ekonomiku označuje za slabú.

Vojnu ale aj tak nevylučuje

Samotná Európa podľa neho vojnu s Ruskom rozpútať nemôže. "Európske krajiny sú zraniteľné a rozdelené," pokračuje Medvedev, ktorý označuje európskych lídrov za doslova "bezvýznamných degenerátov" a Európanov za "zženštilých". Vojna je ale podľa neho stále možná. "A pri takomto konflikte existuje veľmi reálne riziko eskalácie vo vojne s použitím zbraní hromadného ničenia," dodal Medvedev.

Rusko už štvrtým rokom vedie vojnu proti susednej Ukrajine, ktorá sa agresii Moskvy bráni aj s podporou - okrem iného vo forme vojenského vybavenia - svojich západných partnerov. Európske krajiny v poslednom čase zvyšujú výdavky na obranu v obavách z rozpínavosti Ruska a tiež kvôli tlaku Washingtonu, ktorý chce, aby Európa niesla väčší diel zodpovednosti za svoju bezpečnosť.

Viaceré krajiny NATO hlásia narušenie vzdušného priestoru 

Niektorí západní činitelia pritom v uplynulých mesiacoch varovali, že Rusko sa vyzbrojuje a v priebehu piatich rokov by mohlo byť pre Európu hrozbou alebo pripravené Európu napadnúť. V tomto duchu sa v júni vyjadril napríklad generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte alebo v júli náčelník francúzskeho generálneho štábu Thierry Burkhard.

V posledných týždňoch viaceré krajiny NATO hlásili, že ruské drony alebo stíhačky narušili ich vzdušný priestor. Poľsko 10. septembra zaznamenalo dve desiatky prípadov narušenia svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi, z ktorých niektoré spoločne so spojencami zostrelilo, Rumunsko následne informovalo, že do jeho vzdušného priestoru prenikol ruský dron, a pred niekoľkými dňami Estónsko oznámilo, že jeho vzdušný priestor narušili tri ruské stíhačky.

NATO na prienik ruských dronov do Poľska reagovalo oznámením, že posilňuje ochranu hraníc svojho východného krídla. Ruské ministerstvo obrany prienik dronov do Poľska nepoprelo, tvrdilo ale, že nešlo o úmysel, ani o útok. Narušenie estónskeho vzdušného priestoru Moskva poprela.