Sedem členských štátov EÚ bude rozhodovať o múre proti dronom, Slovensko a Maďarsko nepozvali

BRUSEL / V reakcii na incidenty s ruskými dronmi, ktoré vnikli na územie Poľska a Rumunska, zvolal eurokomisár pre obranu videokonferenciu so zástupcami východoeurópskych krajín – od Fínska až po Bulharsko. Dôvodom sú narastajúce obavy o bezpečnosť, najmä po tom, čo aj Estónsko obvinilo ruské stíhačky z narušenia svojho vzdušného priestoru.

​

Slovensko a Maďarsko pozvánku nedostali 

"Politika na všetky štyri strany nefunguje, oberáme sa takýmto spôsobom o dôležité príležitosti, ktoré pomáhajú zlepšiť našu obranu práve proti takýmto hrozbám," uviedol Martin Sklenár, bývalý minister obrany a analytik Globsec. Sedem členských štátov EÚ bude v piatok rokovať o tzv. bezpečnostnom múre proti dronom. Slovensko ani Maďarsko pozvánku nedostali.

Prečítajte si tiež

Rusko musí prestať s narúšaním európskeho vzdušného priestoru. Podľa NATO to vyostruje situáciu

Vynášanie informácií do Moskvy?

Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko sa zúčastní na videokonferencii zvolanej eurokomisárom pre obranu Adriusom Kubiliusom po nedávnych incidentoch, keď ruské drony vnikli do vzdušného priestoru Rumunska a Poľska. "Tieto štáty potrebujú konať, potrebujú konkrétne nápady a na to nepotrebujú štáty, ktoré im to budú blokovať a možno vynášať informácie do Moskvy," poznamenal Peter Bátor, bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO. 

"Je dôležité, aby takýto múr, takéto pásmo, pred ktorým sa budú drony likvidovať bol nadstavený ešte pred vzdušným priestorom NATO. To znamená, že treba nájsť aj spoločnú reč s Ukrajinou," poznamenal Sklenár.  "Z bezpečnostných dôvodov je v súčasnosti možné publikovať len informácie na určitej úrovni. SR je však pripravená ďalej diskutovať o nových návrhoch opatrení EÚ na ochranu východnej hranice," znelo vo vyjadrení Ministerstva vnútra SR. 

"Nechcem robiť unáhlené závery. Najskôr sa chcem informovať od ministra obrany a náčelníka generálneho štábu ako Slovensko je alebo bude súčasťou rokovaní a ako si Slovensku spolu s aliančnými partnermi bude môcť chrániť svoj vzdušný priestor," povedal prezident Peter Pellegrini. 

Prečítajte si tiež

Estónsko chce tvrdú odpoveď. NATO rieši, čo ďalej po vpáde ruských stíhačiek

Nová legislatíva na zostreľovanie dronov 

"Navyše dnes budovanie nejakého múru, to mi príde ako politické rozhodnutie. Neviem, čo za tým ešte presne je. My sa ešte na to pozrieme, len keby to bolo také ľahké, tak by ani na Ukrajinu a ani do Ruska žiadne drony nelietali," povedal Robert Kaliňák, minister obrany. Spomenul aj nutnosť legislatívnych zmien v jednotlivých krajinách, čo sa aj začalo diať. Litva schválila novú legislatívu, ktorá umožňuje armáde jednoduchšie zostreliť drony narušujúce jej vzdušný priestor.

"Nejde len o krajiny na frontovej línii — od Fínska až po Bulharsko. Je to záležitosť, ktorá sa týka všetkých!" vyhlásil Kęstutis Budrys, minister zahraničných vecí Litvy. "O tom, že je to seriózna iniciatíva hovorí aj to množstvo peňazí, ktoré by tam malo byť preinvestované," poznamenal Bátor. 

Nezáujem Slovenska by nebol dobrý signál 

Denník The Financial Times medzičasom informoval, že členské štáty NATO na východnom krídle majú dostať takmer 100 miliárd na pôžičky súvisiace s obranou. Ak by Slovensko nejavilo o konferenciu záujem, nebol by to pre ostatné európske krajiny dobrý signál. "Tak to v podstate znamená, že hrubým spôsobom zanedbáva bezpečnosť občanov SR a hazarduje s našou bezpečnosťou a to by sme my ako občania SR nemali tolerovať," dodal bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.