Jasno
Bratislava
Dobromila
28.10.2025
Bývalého brazílskeho prezidenta Bolsonara uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat
Zdielať na

Bývalého brazílskeho prezidenta Bolsonara uznali za vinného z pokusu o štátny prevrat

Jair Bolsonaro

BRAZÍLIA / Brazílsky najvyšší súd vo štvrtok (11. 9.) večer vymeral bývalému brazílskemu prezidentovi Jairovi Bolsonarovi trest 27 rokov a tri mesiace odňatia slobody za pokus o prevrat po porážke v prezidentských voľbách v roku 2022. Informovali o tom svetové tlačové agentúry.

Bolsonaro vinu odmieta 

O exprezidentovej vine rozhodla väčšina päťčlenného súdneho senátu len niekoľko hodín predtým. Jeho právnici uviedli, že sa proti rozsudku odvolajú.

Sedemdesiatročný Bolsonaro, ktorý je v súčasnosti v domácom väzení, vinu odmieta a tvrdí, že je obeťou politickej perzekúcie. Bolsonaro sa stal prvým bývalým prezidentom v histórii Brazílie, ktorý bol odsúdený za útok na demokraciu, píše agentúra Reuters. Verdikt tiež vyvolal ostrý nesúhlas administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Krajne pravicového politika zistili vinným štyria z piatich sudcov, ktorí sa prípadom zaoberali, v piatich bodoch obžaloby. Okrem organizovania prevratu a pokusu o násilné rozvrátenie demokracie sudcovia rozhodli odsúdiť Bolsonara tiež za účasť v ozbrojenej zločineckej organizácii, poškodenie vládneho majetku a poškodenie chránených kultúrnych statkov.

Krajina poznačená vojenskými prevratmi 

"Tento trestný prípad je takmer stretnutím Brazílie s jej minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou," vyhlásila sudkyňa Cármen Lúcia Antunesová ešte pred hlasovaním o Bolsonarovej vine. Podľa Reuters tak odkazovala na históriu krajiny poznačenú vojenskými prevratmi a pokusy o odstránenie demokratického zriadenia. Podľa sudkyne existuje dostatok dôkazov, že Bolsonaro konal "s cieľom podkopať demokraciu a jej inštitúcie".

Rozsudok však nebol jednomyseľný. Sudca Luiz Fux už v stredu vyzval na zrušenie procesu a zdôvodnil to tým, že najvyšší súd v tejto kauze podľa neho nie je kompetentný a Bolsonaro mal stať pred súdmi nižšej inštancie. Tento jediný hlas môže podľa Reuters otvoriť cestu k napadnutiu rozsudku a oddialiť uzavretie procesu až k budúcim prezidentským voľbám, ktoré sa budú konať na budúci rok v októbri. Bolsonaro opakovane vyhlásil, že v nich bude kandidovať, hoci mu bolo zakázané uchádzať sa o úrad.

Rozsudok je vraj prehnaný 

Bolsonarovi advokáti vo vyhlásení po vynesení výšky trestu uviedli, že rozsudok je "absurdne prehnaný" a neúmerný a že podajú príslušné odvolania, vrátane na medzinárodnej úrovni.

Dnešný rozsudok najvyššieho súdu neznamená, že by exprezident išiel okamžite do väzenia, upozornila agentúra AP. Súdna komora má teraz až 60 dní na uverejnenie rozsudku; akonáhle tak urobí, Bolsonarovi právnici potom majú päť dní na podanie podnetov na jeho objasnenie.

Trump, ktorý Bolsonara dlhodobo podporuje, ešte pred oznámením výšky trestu uviedol, že ho uznanie Bolsonarovej viny prekvapilo a že verdikt je "strašná vec" a je "veľmi zlý pre Brazíliu". Trump už skôr nazval proces honom na čarodejnice, uvalil kvôli nemu sankcie na predsedajúcich sudcov a zrušil väčšine členov najvyššieho brazílskeho súdu víza.

Americký minister zahraničia Marco Rubio vo štvrtok večer na sieti X napísal, že brazílsky súd "rozhodol nespravodlivo" a že Spojené štáty budú "na tento hon na čarodejnice zodpovedajúcim spôsobom reagovať".

Brazílske ministerstvo zahraničia v reakcii na to vydalo vyhlásenie, v ktorom Rubiov komentár označilo za vyhrážku, ktorá "útočí na brazílsku autoritu a ignoruje fakty a presvedčivé dôkazy v spisoch". Brazílska demokracia sa nenechá zastrašiť Spojenými štátmi, dodalo ministerstvo.

Bolsonaro bol brazílskym prezidentom v rokoch 2019 až 2023. Počas prvého Trumpovho mandátu bol blízkym spojencom šéfa Bieleho domu a vyslúžil si prezývku "brazílsky Trump". Obžalovaný bol tiež z pokusu o prevrat, ktorý podľa prokuratúry plánoval po tom, čo v októbri 2022 tesne prehral voľby s ľavicovým politikom a terajším prezidentom Luizom Inaciom Lulou da Silvou. Bolsonaro dlho odmietal výsledky uznať a priživoval protesty svojich priaznivcov v uliciach, ktorí požadovali aj pred kasárnami, aby armáda zabránila Lulovi v nástupe do úradu prezidenta, ktorého zastával už v rokoch 2003 až 2010.

Zdielať na

Súvisiace články

Najčítanejšie správy