Ukončia sankcie vojnu na Ukrajine? Mali by ju aspoň spomaliť

BRUSEL/Krajiny Európskej únie nakoniec schválili 18. balík sankcií voči Rusku. Ich hlavnou úlohou je obmedziť zisky Moskvy z predaja fosílnych palív, pomocou ktorých Rusko financuje viac ako trojročnú vojnu na Ukrajine.

V poradí 18. balík sankcií zo strany Európskej únie voči Ruskej federácii má za úlohu drasticky znížiť príjmy Moskvy z predaja energetických komodít a zlomiť väz ruskej tieňovej flotile, ktorá neleglnou cestou ruský plyn, ropu či ďalšie komodity distribuuje ďalším krajinám.

Sankcie sú dôležité práve kvôli tomu, že predaj ruskej ropy či plynu je takmer jediným spôsobom, ako dokáže Moskva financovať vojnu na Ukrajine, ktorá v plnom formáte prebieha od februára 2022.

Menej peňazí na vojnu

„Nový balík protiruských sankcií prijatých Európskou úniou oslabí možnosti Ruska ďalej financovať vojnu na Ukrajine,“ reagoval na chválenie balíka nemecký kancelár Friedrich Merz. Ocenil aj slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý schválenie sankčného balíka nakoniec podporil.

Prvým a najdôležitejším krokom v rámci najnovšieho balíka sankcií zo strany Bruselu je zníženie cenového stropu na predaj ropy zo súčasných 60 dolárov na 45 dolárov za barel. Práve ropa a jej vysoké ceny boli dlhé roky najväčším zdrojom príjmov Moskvy.

„Zníženie cenového stropu v prípade predaja ropy na 45 dolárov za barel by len v júni znížilo zisk Moskvy z ropy o 28 percent, čo predstavuje 3,1 miliardy eur,“ uvádza think tank CREA (Centre for Research on Energy and Clean Air).

Podľa údajov CREA klesli príjmy z predaja ruských fosílnych palív v druhom kvartáli tohto roka medziročne o 18 percent. Je to najviac od invázie Ruska na Ukrajinu spred troch rokov. Štúdia tiež uvádza, že v posledných troch mesiacoch poklesol aj export zemného plynu, čo je dané ukončením tranzitu tejto komodity cez Ukrajinu.

Koniec tieňoej flotily?

Aby Rusko dokázalo svoje fosílne palivá predávať ďalším krajinám, musí ich k nim dopravť. A ak to nejde plynovodmi či ropovodmi, deje sa tak pomocou lodí. Rusko na to má takzvanú tieňovú flotilu, ktorá pozostáva z približne 600 lodí, no ich presný počet je ťažké odhadnúť.

Ide o lode prevažne s ruskými posádkami, ktoré sa plavia pod vlajkami iných krajín, napríklad Panamy či Gabonu. Lode navyše neustále menia názvy, čím sú ťažko vystopovateľné. Komplikovaná je aj ich vlastnícka štruktúra, ktorá tak Rusku pomáha obchádzať sankcie. Lode majú často vypnuté odpovedače, je teda nemožné ich vystopovať a sledovať v reálnom čase. Ropné produkty nimi najčastejšie prepravujú do Indie a Číny, ale napríklad aj do Brazílie či Venezuely.

„Odhaduje sa, že Rusko investovalo od roku 2022 približne desať miliárd dolárov do rozvoja svojej tieňovej flotily, aby sa vyhla sankciám a dokázala s ropou ďalej obchodovať,“ píše sa v štúdii Európskeho parlamentu.

Flotila stoviek lodí pozostáva napríklad z plavidiel, ktoré boli kedysi vlastníctvom ruskej firmy Sovcomflot. Tá už pod iným názvom existuje v Spojených arabských emirátoch. Moskva ďalej investuje do nákupu lodí, ktoré kedysi patrili rôznym dopravcom, no po skončení ich záručnej lehoty boli odpredané.

„Tieňová flotila tiež pozostáva z lodí starších ako 20 rokov. Ak by ich nekúpilo Rusko, zrejme by skončili v šrote,“ uvádza Eurokomisia. Jednou z hrozieb, ktoré tieňová flotila predstavuje, je to, že lode sú často veľmi staré, v zlom technickom stave a nepoistené. Rapídne tak zvyšujú riziko ekologickej katastrofy v prípade ich havárie.

Čo nekúpi EÚ, ide do Číny a Indie

Po tom, ako sa členské krajiny Európskej únie zaviazali, že nebudú z Ruska nakupovať žiadne fosílne palivá, musela sa Moskva pozerať po ďalších trhoch. Jedným z nich je Čína. Tá bola obchodným partnerom Ruska od nepamäti, Peking sa nevyše neutrálne stavia aj k vojne na Ukrajine.

Rusku sa od začiatku vojny darilo vo veľkom predávať okrem ropy aj vyťažené uhlie. „Od decembra 2022 do júna 2025 kúpila Čína 44 percent ruského uhlia. Nasleduje India s 19 percentami a Turecko s 11 percentami,“ konštatuje CREA. Čulý obchod medzi Moskvou a Pekingom pokračoval aj uplynulý mesiac. Do Číny smerovalo 38 percent všetkých fosílnych palív vyprodukovaných či vyťažených v Rusku.

Dovoz ruských fosílnych palív pokračoval v júni aj smerom do Európskej únie do krajín, ktoré majú výnimku. Najväčším importérom je Maďarsko, ktoré z Ruska dováža ropu a zemný plyn. Nasleduje Belgicko a Francúzsko, ktoré nakupujú skvapalnený plyn.