Stovky detí pochované v kanalizácii. Írsko odkrýva svoju smutnú minulosť

TUAM/Stovky detí obeťou rehoľných sestier. V jednom z írskych miest začali s odkrývaním podzemných priestorov jedného z bývalých sirotincov. Očakávajú, že objavia stovky mŕtvych detí, ktoré mali v sirotinci na starosti rehoľné sestry.

Stovky kostrových pozostatkov, najmä malých detí. To sa dá očakávať pri vykopávkach v írskom mestečku Tuam. Zišli sa v ňom tímy archeológov, antropológov a ďalších forenzných expertov. K slovu sa najprv dostane ťažká technika, ktorá bude kúsok po kúsku odkrývať zem na miestach, kde kedysi stával ústav pre matky s deťmi.

Vykopávky nariadili írske úrady, ktoré sa takto snažia vyrovnať s minulosťou. Domov pre matky s deťmi a sirotinec Bon Secour ostal po svojom zániku v šesťdesiatych rokoch mimo záujem verejnosti. To ale netrvalo dlho. Už v roku 2014 objavila miestna historička Catherine Corless úmrtné listy vystavené pre 796 detí. Na každom boli detaily o tom, na čo ktoré dieťa zomrelo, no chýbali akékoľvek informácie o mieste pochovania detí. Jej objav vtedy šokoval celé Írsko, viedol k súdnemu procesu, ospravedlneniu sa štátu až k prísľubu vykonať dôkladný prieskum oblasti.

Mravenčia práca

Ťažká technika sa do lokality bývalého domova pre deti a priľahlého okolia pustila v pondelok ráno. Očakáva sa, že práce na vykopávkach v oblasti, ktorá sa medzitým stala rezidenčnou štvrťou potrvajú dlhé mesiace, dokonca roky.

„Som rada, že sa to konečne deje. Bol to beh na dlhé trate. Mám radosť z toho, že rodiny obetí sa možno dočkajú nálezu svojich blízkych,“ povedala Corlessová. 18-členný tím odborníkov z rôznych krajín sveta má jednoznačný cieľ. Exhumovať, identifikovať a opäť v označených hroboch pochovať všetky obete.

Kvôli desiatkam rokov, ktoré od pochovania obetí ubehlo a pre nedostatok generického materiálu od živých príbuzných na porovnanie DNA to ale bude komplikovaný proces, ktorý nemusí vždy priniesť želaný výsledok. „Je to ako plnohodnotné forenzné policajné vyšetrovanie. Máme v tíme ľudí, ktorí majú s podobnou prácou dlhoročné skúsenosti,“ vysvetľuje Corlessová.

Telá boli na mieste bývalého ústavu objavené ešte v sedemdesiatych rokoch, kedy ich náhodne našli hrajúci sa chlapci. Pod jednou z prepadnutých betónových dosiek objavili miestnosť plnú akýchsi zväzkov či balíkov, ktoré boli až po strop. Nález ohlásili, no polícia vtedy nevenovala nálezu veľkú pozornosť. Predpokladali, že ide o pozostatky obetí hladomoru, ktorý Írsko postihol okolo roku 1840.

Na pokraji záujmu

Ústav, ktorý v meste fungoval, viedli rehoľné sestry. V rokoch 1925 až 1961 tu zomrelo 796 detí, najmladšie mali niekoľko mesiacov, najstaršie sa dožilo deviatich rokov. Archívy ukazujú, že nález v meste Tuam nie je ojedinelým prípadom. V celom Írsku prišlo v osemnástich domovoch pre deti a opustené matky o život viac ako deväťtisíc zverencov. Ich jediným previnením bolo, že sa narodili mimo manželského zväzku.

Do podobných domovov boli posielané ženy a dievčatá, aby tam porodili deti, ktoré boli počaté mimo manželstva. Deti od matiek hneď po pôrode oddelili a v lepšom prípade umiestnili do pestúnskej starostlivosti. Našli si nový domov nielen v Írsku, ale sj vo Veľkej Británii, v Spojených štátoch a dokonca aj v Austrálii.

Príprava na odkrývanie priestorov, v ktorých môžu byť stovky tiel obetí

TASR/AP

​„Vo vtedajšom zvrátenom autoritárskom svete bol pohlavný styk mimo manželstva hriechom len pre ženy, nie pre mužov,“ vysvetľuje Anette McKayová, ktorej vlastná matka v podobnom zariadení o jedno zo svojich detí prišla. „Ženy, ktoré boli viditeľne tehotné, vo farnosti zmizli, dostali sa do týchto zariadení. Mnohé sa dostali do rôznych práčovní či textilných fabrík, ktoré tiež prevádzkovali miestne rehoľné sestry,“ dodáva McKayová. Dodáva, že jej matka o pomeroch v sirotincoch dokázala hovoriť až po desiatkach rokov, na sklonku svojho vlastného života.

Vyvodenie zodpovednosti

O tom, že sa v podobných ústavoch po celom Írsku diali veci, ktoré takpovediac „neboli s kostolným poriadkom“ sa hovorilo dlhšie. Koniec koncov, posledné podobné zariadenie bolo zatvorené len v roku 1996. Mnohé obete rehoľných sestier sa ale nedočkali žiadneho ospravedlnenia a o svojich zážitkoch, či už vlastných, alebo sprostredkovaných, väčšinou mlčali.

Časť viny na smrti a utrpení žien a detí priznala už nielen írska vláda, ale aj katolícka cirkev v Írsku.

Rôzny prístup k postupne sa odhaľujúcej tragickej minulosti mali aj organizácie, ktoré sirotince v minulosti viedli a spravovali. „Spomedzi ôsmich organizácií poskytli len dve príspevok na program určený na odškodnenie pozostalých,“ píše Lucy Gosslett, ktorá sa problematike sirotincov dlhodobo venuje. Jednou z organizácií boli aj Sestry Bon Secour, ktoré v minulosti spravovali ak sirotinec v meste Tuam, v ktorom prebieha exhumácia.