Vývoj európskej stíhačky šiestej generácie viazne. Profitujú z toho v USA

BERLÍN/ PARÍŽ/ WASHINGTON / Nezhody medzi Francúzskom a Nemeckom blokujú vývoj stíhacieho lietadla šiestej generácie v Európe. Nemecko tak hľadá pomoc v zámorí. Nové lietadlo vyvíjajú aj Veľká Británia spolu s Talianskom a Japonskom.

Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. Už to vyzeralo, že tým tretím bude americká zbrojovka Lockheed Martin, výrobca stíhačiek piatej generácie F-35. Objavili sa informácie o tom, že nemecká vláda chce kúpiť ďalších 15 týchto stíhačiek. Nemecké ministerstvo obrany tieto informácie ale dementovalo. Objednávku na prvých 35 kusov so Spojenými štátmi uzavrel Berlín krátko po tom, ako Rusko zaútočilo vo februári 2022 na Ukrajinu.

Nákup americkej techniky z druhej strany Atlantiku ale ukazuje na hlbší problém v samotnej Európe. Tou je vývoj stíhačky šiestej generácie v rámci projektu FCAS (Future Combat Air System), na ktorej sa podieľa európske trio pozostávajúce z nemeckého Airbusu, francúzskej firmy Dassault Aviation a španielskej spoločnosti Indra Sistemas.

Nezhody medzi spojencami

Stíhačka, ktorá má v rámci projektu FCAS vzniknúť, býva označovaná aj ako „pilier európskej suverenity“. Nové lietadlo by malo byť zaradené do služby za 15 rokov, armády všetkých troch krajín s ním počítajú už v roku 2040. Mal by nahradiť francúzske lietadlá Dassault Rafale či európsky Eurofighter Typhoon. Súčasný vývoj ale poukazuje na to, že tento pilier zatiaľ stojí na hlinenom základe, ktorým je spor medzi Nemeckom a Francúzskom.

Nemecku konkrétne vadí proporčné rozdelenie projektu, pri ktorom si francúzsky Dassault Aviation nárokuje 80 percent prác na najviac dôležitých komponentoch nového lietadla. „Rozhodli sme sa túto otázku definitívne objasniť v priebehu nasledujúcich mesiacov. Rozdielne názory na zloženie konzorcia ešte neboli vyriešené,“ povedal nemecký kancelár Friedrich Merz po nedávnom stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Markom Ruttem.

Nemecko nemôže nechať nič na náhode a nedostatok vlastných lietadiel musí riešiť cestou objednávok z USA. Bol to pritom práve nemecký kancelár, ktorý ešte pár mesiacov dozadu volal po menšej závislosti na Spojených štátoch, a to nielen v armádnom priemysle.

Ochrana know-how

„Nespochybňujeme to, že pre program vývoja novej stíhačky je určený jednoznačný líder, ktorým je Dassault Aviation,“ povedal šéf divízie spoločnosti Airbus Defence and Space Jean-Brice Dumont. Ten skôr vníma ako problém zdieľanie intelektuálneho vlastníctva, ktoré pri spolupráci troch rôznych firiem a ich subdodávateľských reťazcoch môže byť problémom.

Dumont pripomína, že spolupráca rôznych firiem na spoločnom projekte pripomína manželstvo. „Už teraz sme v manželstve s firmami BAE Systems a Leonardo v rámci projektu Eurofighter. Zajtra to bude manželstvo s Dassault Aviation,“ konštatuje Dumont. Dodáva, že prechod z jedného projektu na druhý nie je jednoduchý. „Musíme chrániť svoje duševné vlastníctvo, no zajtra ho budeme musieť zdieľať všetkým. Som presvedčený, že to je zdrojom vzájomného napätia,“ dodal.

Pôjdu Francúzi sólo?

Projekt FCAS už od svojho vzniku podľa portálu National Security Journal čelil mnohým výzvam. Jednotliví aktéri sa nevedeli zhodnúť na dizajne lietadla, financovaní, zdieľaní know-how a výrobných kapacít.

Šéf Dassault Aviation Eric Trappier trvá na tom, že len Francúzsko má potrebné schopnosti na to, aby stíhačka novej generácie vôbec vznikla. Trvá na tom, že riadiaca štruktúra konzorcia sa musí zmeniť. „Francúzsko, hoci program vedie, môže byť prehlasované Nemeckom a Španielskom. Toto nastavenie vedie len k zdĺhavým vyjednávaniam a sabotuje efektívny rozhodovací proces,“ povedal.

Keď sa Trappiera novinári počas aerosalónu na parížskom letisku Le Bourget pýtali, či je jeho spoločnosť schopná vyrobiť stíhačku samostatne, odpovedal: „Nechcem znieť arogantne, ale koho schopnosti, okrem svojich vlastných, potrebujem na výrobu bojového lietadla?“ Pripomenul ale, že spolupráci sa nevyhýba.

Konkurencia nespí

Viaceré európske krajiny po začiatku vojny na Ukrajine začali viac investovať do leteckého či vojenského priemyslu. Viedli ich pritom rôzne pohnútky. Na jednej strane vojna na Ukrajine, ale aj starnúci letecký park jednotlivých krajín. Členské štáty NATO po novom k väčším výdavkom na zbrojenie vyzýva aj na nedávnom samite aliancie v Haagu prijatý záväzok dávať na obranu päť percent HDP.

Vývoj tak pokračuje aj v leteckom priemysle. Ďalšiu stíhačku šiestej generácie vyvíjajú aj firmy Leonardo z Talianska, BAE Systems z Veľkej Británie a japonská Mitsubishi Heavy Industries. Tí chcú v rámci projektu Global Combat Air Program (GCAP) vyvinúť nové lietadlo do roku 2035. Firma Boeing v Spojených štátoch amerických tiež vyvíjajú stíhačku šiestej generácie s označením F-47.

​