Trump obnoví dodávky zbraní Ukrajine. Len pred týždňom ich vývoz zakázal
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
WASHINGTON/ MOSKVA/ PEKING / Americký prezident nie je spokojný s tým, ako sa vyvíja vojna na Ukrajine. Rusku sa medzitým darí obchádzať sankcie a s čínskymi firmami spolupracuje na výrobe bojových dronov.
„Pošleme viac zbraní. Musíme. Musia byť schopní sa brániť,“ vyhlásil americký prezident Donald Trump na adresu Kyjeva. Dodal, že Ukrajina trpí množstvom silných útokov zo strany Ruska a že pri nich zomiera priveľa civilistov.
Šéf Bieleho domu tak opäť mení svoj názor. Minulý týždeň dodávky zbraní na Ukrajinu prikázal zastaviť, čím v Kyjeve a medzi západnými krajinami vyvolal pobúrenie. Ukrajina je totiž najmä na dodávky systémov protivzdušnej obrany odkázaná.
Nespokojný s Putinom
Trump minulotýždňové stopnutie dodávok pre Ukrajinu obhajoval tým, že počas administratívy jeho predchodcu Joea Bidena sa zbrane „vo veľkom rozdávali“, a že USA ich majú málo. Americké ministerstvo obrany teraz potvrdilo, že okrem systémov protivzdušnej obrany Patriot obnoví aj dodávky presnej munície GMLRS pre raketomety, riadených striel Hellfire a munície do húfnic.
Zmena nastala zrejme po poslednom telefonáte Trumpa a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Americký prezident sa totiž od nástupu do úradu snaží o prímerie medzi oboma krajinami. Zatiaľ čo Kyjev súhlasí, Rusko sa mu vyhýba.
„Nie, nedosiahol som s ním vôbec žiadny pokrok,“ povedal Trump po telefonáte. Doplnil, že nie je spokojný s tým, ako vojna prebieha. Zdôraznil, že voči Moskve môže zaviesť ešte prísnejšie sankcie. Na obnovenie dodávok zbraní Kyjevu už reagovala aj Moskva. „Je zrejmé, že tieto kroky pravdepodobne nie sú v súlade s pokusmi o podporu mierového riešenia,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zopakoval, že posielaním zbraní na Ukrajinu sa konflikt len predlžuje.
Podpora z Číny?
Nielen Kyjev, ale aj ďalšie mestá na Ukrajine v posledných týždňoch čelia čoraz silnejším útokom dronov, ktoré nie vždy stíha úspešne ničiť, a po ich útokoch vzrastá najmä počet civilných obetí. Nezriedka dokáže Rusko na Ukrajinu počas noci vyslať až 500 dronov rôznych druhov a veľkostí.
Reportérom ekonomického portálu Bloomberg sa podarilo zistiť, že len pár dní po začiatku vojny na Ukrajine sa ruskej firme Aero-HIT podarilo uzavrieť dohody s rôznymi firmami pôvodom z Číny, ktoré sa zaoberajú výrobou dronov a ich súčastí. Rusko sa tak chcelo dostať k novému typu zbraní, ktoré vo vojne vo veľkom používa aj Ukrajina. Chceli pritom ale obísť západné sankcie.
„Rôzne dokumenty, ale aj získaná korešpondencia z členmi ruskej vlády ukazujú, ako sa Moskva snaží získať čo najviac zo svojho priateľského vzťahu s Čínou a chce obísť uvalené sankcie, aby získala know-how na budovanie dronov, ktoré útočia na Ukrajine,“ píše kolektív autorov.
Peking pritom od začiatku vojny na Ukrajine tvrdí, že nepodporuje ani jednu stranu konfliktu a volá po mierovom riešení. Iróniou je, že jeden z dronov, v ktorom sa vyskytovali aj technológie z Číny, poškodil pri nedávnom útoku budovu čínskeho konzulátu v Odese.
Tisíce dronov mesačne
Spoločnosť Aero-HIT, ktorá je aj poberateľom dotácií zo strany ruskej vlády, má na podnikanie s Pekingom veľmi dobrú lokalitu. Nachádza sa v Chabarovsku na ďalekom východe Ruska, blízko hranice s Čínou.
Kľúčovým produktom firmy je FPV dron s názvom Veles, ktorý by nevznikol bez súčiastok vyrobených v Číne. Ten nie je pre ukrajinskú armádu ničím novým. Kyjevu sa podarilo zdokumentovať prípady útoku tohto typu dronov na ukrajinských civilistov v Chersonskej oblasti. Aj preto sa firma dostala na americký sankčný zoznam. Moskva sa od začiatku vojny snaží skrývať dodávateľov zariadení pre armádu a skrýva ich preto za prostredníkov, ktorými sú napríklad firmy podnikajúce v leteckom priemysle, poľnohospodárstve či doprave.
Reportéri agentúry Bloomberg sa dopracovali aj k dopisu zo 16. júna tohto roka, v ktorom Aero-HIT žiada ministerstvo obrany o podporu na výrobu dronov EVO Max 4T od čínskej firmy Autel. Dopis tiež dokazuje, že ruská firma s Autelom spolupracuje od roku 2022. Tá to popiera. „Autel Robotics sa špecializuje na civilnú výrobu dronov. Naša spoločnosť nie je armádnym dodávateľom,“ uvádza sa v stanovisku firmy. Z vzájomnej komunikácie ale vyplýva, že ruskí vývojári chcú droly Autelu vyrábať v licencii, respektíve s využitím dielov dovezených z Číny. Dlhodobo známym importérom vojenských dronov do Ruska je Irán. Ukrajine zas útočné droky dodávala turecká spoločnosť Baykar.
„Rusko nesmie prehrať“
Peking naďalej trvá na tom, že vojensky žiadnu stranu konfliktu nepodporuje. Dodáva, že neustále kontroluje vývozy výrobkov duálneho využitia, teda takých, ktoré môžu poslúžiť aj na vojenské účely. Pravdou je, že na začiatku vojny niektoré čínske firmy vycúvali zo spoločných projektov s ruskými firmami. Ich miesto ale nahradili iné. Peking najnovšie zistenia agentúry Bloomberg odmietol komentovať.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a čínsky minister zahraničných vecí Wang I
TASR/AP
Vlnu nevôle vyvolali vyjadrenia čínskeho ministra zahraničných vecí, ktorý v rozhovore so šéfkou európskej diplomacie Kajou Kallasovou hovoril o tom, že Rusko nesmie prehrať, v opačnom prípade by sa Spojené štáty viac začali zaoberať Čínou a jej aktivitám.