Severokórejské "letovisko snov". Zatiaľ ale len pre Rusov

PCHJONGJANG/ WONSAN / Turizmus je pre Severnú Kóreu jednou z možností, ako do krajiny dostať peniaze zo zahraničia. Nové letovisko má prilákať do krajiny tisíce turistov, krajina ale svoje hranice pre cudzincov zatiaľ neotvára.

Čisté pláže, priezračné more, moderné hotely, obchodné centrá a zázemie vybudované v harmónii s malebnou scenériou miestneho pobrežia. Takto Kórejská centrálna spravodajská agentúra popisuje nové severokórejské letovisko Wonsan Kalma. Turistický rezort má kapacitu až 20-tisíc hostí, ktorých čaká štvorkilometrová pláž, reštaurácie, bary, bazény, tobogány a ďalšie atrakcie.

V pozitívnom duchu ladený popis nového letoviska zatiaľ nie je možné overiť na vlastnej koži, rezort bude zatiaľ prístupný len pre domácich. Jeho vznik ale potvrdzuje snahu severokórejského lídra Kim Čong-una, ktorý ho osobne otvoril, rozbehnúť v komunistickej diktatúre turizmus, a to nielen na domácej, ale aj zahraničnej úrovni.

Pre domácich aj cudzincov

Letovisko vzniklo so šesťročným omeškaním, svoje brány tvorí 1. júla. Pre Kim Čong-una nie je mesto Wonsan ničím výnimočným, keďže v ňom strávil časť svojho detstva. Svoje vily tam totiž mali najvyšší predstavitelia severokórejského režimu, vrátane jeho otca a starého otca. V minulosti tam dokonca prebiehala časť severokórejského jadrového programu.

Otázkou ostáva, koľko domácich si bude môcť dovolenku v rezorte dovoliť. Krajina je totiž desaťročia zmietaná ekonomickými sankciami. A ak sa aj v Severnej Kórei niečo vypestuje alebo vyrobí, väčšinou to smeruje na zahraničné trhy, čo spôsobuje v krajine nedostatok financií či jedla.

Na svoje si tak v letovisku prídu najmä zahraniční turisti, najmä tí z Ruskej federácie. Otvoreniu letoviska 24. júna sa totiž zúčastnili aj predstavitelia ruskej ambasády. Rusko sa Severnú Kóreu snaží ako ideálnu destináciu predávať už niekoľko rokov. Po začiatku vojny s Ukrajinou sa totiž bežným Rusom dovolenky na západe mimoriadne predražili, alebo vôbec nemohli vycestovať.

TASR/AP

​Nie je vylúčené, že sa k turistom z Ruska pridajú aj tí z Číny. „Vzájomný obchod medzi Pchjongjangom a Pekingom sa postupne prebúdza, nie je preto vylúčené, že časom dôjde aj k príchodu čínskych turistov do Severnej Kórey,“ domnieva sa Lim Eul-čul, profesor z Inštitútu pre štúdium ďalekého východu z Kyungnamovej univerzite v juhokórejskom Soule.

Stále uzavreté hranice

Z novej destinácie sa ale pravdepodobne nebudú tešiť Američania. A to napriek tomu, že americký prezident Donald Trump si severokórejského lídra v minulosti už viackrát pochvaľoval. „Majú veľmi dlhé pobrežie,“ povedal Trump, ktorý v minulosti podnikal aj v turistickom či stavebnom priemysle.

Komplikované to môžu mať aj ďalšie krajiny či cestovné kancelárie zo západu, ktoré o rezort prejavia záujem. „Dúfal som, že otvorenie bude signálom širšieho otvorenia sa medzinárodnému turizmu. Zatiaľ to tak ale nevyzerá,“ povedal jeden z majiteľov britskej cestovnej kancelárie. Režim v Pchjongjangu totiž svoje hranice uzavrel ešte v roku 2020 po tom, ako vypukla pandémia koronavírusu. Turisti z Ruska môžu do krajiny vstúpiť od roku 2023. Vo februári tohto roka mohli do krajiny pricestovať aj turisti z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Austrálie. Po pár týždňoch ale tamojší režim opäť svoje hranice turistom zo západu uzavrel.

Ľahký zdroj príjmov

Turizmus je pre krajinu jedným z mála spôsobov, ako do krajiny prilákať zahraničný kapitál. Aj preto režim v Pchjongjangu v posledných rokoch investoval nemalé peniaze do obnovy pamiatok najmä v hlavnom meste. Kritici však upozorňujú, že peniaze z turizmu sa len málokedy dostanú k bežným občanom, ale slúžia len na zlepšenie života najvyšších politických špičiek, prípadne na financovanie tamojšieho jadrového programu.

Samotné cestovanie však má ďaleko od spôsobu cestovania, na aký je bežný západný turista zvyknutý. Režim sám rozhoduje, čo turisti vidieť smú, a čo nie. Akákoľvek neposlušnosť či rebélia môže byť nebezpečná. Príkladom je americký študent Otto Warmbier, ktorý v severokórejskom hoteli ukradol propagandistický plagát. Tamojší súd mu udelil 15-ročný trest väzenia, po 17 mesiacoch ho ale vo vážnom stave prepustili. Zomrel šesť dní po prílete do USA.