Demeš: Trump otvoril novú kapitolu konfliktu, reakcia Iránu môže všetko zmeniť

IRÁN / Americká armáda podnikla cielený útok na iránske jadrové zariadenia. Experti varujú pred nepredvídateľnými následkami a hovoria o nebezpečnej novej situácii v regióne. Do akej miery sa konflikt rozrastie a ako zareaguje zvyšok sveta? Situáciu v Štúdiu JOJ 24 ozrejmil odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš.

Prečítajte si tiež

USA varujú občanov pred nebezpečenstvom vo svete. New York je vo vysokej pohotovosti

Zapojenie Spojených štátov do konfliktu medzi Izraelom a Iránom viselo vo vzduchu už dlhšie. Ako pripomína odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš, americký prezident Donald Trump ešte koncom minulého týždňa otvorene pripustil, že jeho účasť v konflikte je možná. "Zaujímavosťou je, že Donald Trump nabehol na štýl politiky, ktorý oznamuje cez svoju sociálnu sieť, potom sú také trochu tie zvláštne vyjadrenia plné emócií, kedy on ako keby sólo rozhodne," komentuje Demeš.

Trump a jeho osobitý štýl komunikácie

Podľa Demeša je Trumpov spôsob komunikácie s verejnosťou výnimočný. "Nepodobá sa na nič, čo sme mali možnosť vidieť aj u iných prezidentov. Tí informovali cez diplomaciu alebo Pentagon. Trump koná impulzívne a jeho vyjadrenia sú plné emócií." Ako dodáva, prezident sa spolieha na svoju schopnosť vyjednávať a tvrdenia, že počas jeho vlády žiadne vojny nezačnú. Donald Trump od nástupu do Bieleho domu ukazuje veľmi osobitý spôsob informovania verejnosti a pracuje s emóciami, ktoré využíva aj na posilňovanie svojej bázy.

Systém multilateralizmu, ako sme boli naň zvyknutí po druhej svetovej vojne, kedy ľudstvo sa vymanilo z druhej svetovej vojny a rozhodlo sa vybudovať organizácie a mechanizmy, ako je OSN alebo Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, aby sa predchádzalo práve takýmto, či už skratkovým rokovaniam, alebo aby sa nevyčerpali vyjednávacie diplomatické pozície.

Dnes máme situáciu, kedy Rusko, ktoré je členom Bezpečnostnej rady OSN, zaútočilo na Ukrajinu, Spojené štáty, ktoré sú členom Bezpečnostnej rady OSN, podnikli kroky, ktoré spochybňujú Chartu OSN. Príkladov toho, že je svet turbulentný a oveľa menej predvídateľný správanie Donalda Trumpa vo veľkej miere len podčiarkuje.

Irán ako bezpečnostná hrozba

Irán je bezpečnostnou hrozbou nielen pre región, ale aj celé medzinárodné spoločenstvo. S Iránom sa pokúšali vyjednávať nielen Spojené štáty, ale aj Európa, OSN a podobne. Irán bol opakovane žiadaný, aby nevyvíjal obohatený urán, z ktorého by mohol sa stať jadrovou mocnosťou a Irán celý čas vyvíjal tú situáciu a hovoril, že nám nikto do toho to hovoriť nebude. Donald Trump a jeho administratíva spustila sériu rokovaní ešte pred útokom.

Prečítajte si tiež

Trump naznačil, že je otvorený zmene režimu v Iráne

Po útoku Izraela na jadrové zariadenia, vedcov, politikov, tak bolo otázkou času, kedy Spojené štáty sa stanú súčasťou tohto konfliktu a Irán svoj hlavým spôsobom odmietal všetko a keď si to vyhodnotili Spojené štáty, tak sa rozhodli, že vstúpia v tomto prípade takmer chirurgickým zásahom, lebo zasiahli tri miesta, kde je ten iránsky jadrový program. "Doposiaľ nevieme, do akej miery Irán za tie desaťročia, čo sa pripravoval na svoje vojnové operácie, či to je zničené alebo nie, do akej miery má kapacitu získať prípadne jadrovú zbraň," ozrejmil Demeš. "Nastolila sa úplne nová, dosť nebezpečná situácia obohacovanie uránu."

Irán podporuje teroristické organizácie Hamas, Hizballáh húsíov v Jemene a celý čas tvrdil, že Izrael musí byť vymazaný z mapy sveta. "A keď toto povie o krajine, ktoré je najbližším spojencom, sú Spojené štáty americké, tak si koleduje o to, že proti nemu budú použité prostriedky, aké sme mali možnosť teraz vidieť," hovorí Demeš. Irán nebol ochotný prijať ani diplomatické kroky ani zo strany Spojených štátov, tak sa Spojené štáty spolu s Izraelom rozhodli podniknúť túto akciu.

Otázna je odpoveď Iránu na krok USA

Demeš predpokladá, že USA momentálne čakajú, ako Irán zareaguje. "Či zaútočia na americké základne alebo sa pokúsia blokovať prieliv, to dnes nevieme. Trump zatiaľ ďalšie útoky neavizuje, ale ak dôjde k ohrozeniu amerických jednotiek, odpoveď bude tvrdá." USA majú na Blízkom východe približne 40-tisíc vojakov.  V prípade, žeby Irán zaútočil na americké základne alebo vojnové lode, tak by Donald Trump a Spojené štáty použili oveľa väčšiu silu.

Riziko pre celý región aj svet

Možnosť, že sa konflikt vymkne spod kontroly, je podľa odborníka reálna. Môže zasiahnuť nielen Blízky východ, ale aj globálne hospodárstvo a bezpečnosť. "Videli sme to počas vojny v Iraku – vlny utečencov zasiahli aj EÚ. Dnes je riziko, že dôjde k zvýšeniu cien ropy či energetických surovín," pripomína.

Európski lídri preto rokujú v Bruseli a hľadajú riešenia. EÚ nielenže má svoju silu a váhu, či už ako spoločenstvo 27 a prelínajúce sa vo veľkej miere s NATO, ale bude treba vyjednávať a vplývať aj na Čínu a Rusko, aby sa ten konflikt neglobalizoval.

Prečítajte si tiež

Putin odsúdil útok USA na Irán a prisľúbil Teheránu podporu

Čína má množstvo ropy a energetických surovín aj z Iránu, Rusko doposiaľ využívalo a nakupovalo zbrane, rakety, drony z Iránu. Iránsky minister zahraničných vecí je dokonca aktuálne v Moskve. Je to šachovnica, do ktorej sú zapojené veľmoci aj medzinárodné organizácie. "Je v záujme všetkých, aby sa ten konflikt nedostal do nekontrolovateľnej fázy, lebo to by malo ďalekosiahly dopad nielen na aktérov," dodáva Demeš.

"Ak by Putin otvorene podporil Irán, išiel by proti USA, čo mu nevyhovuje. Skôr možno očakávať pokus o zmiernenie napätia," myslí si Demeš. Aj preto je podľa neho dôležité, aby veľmoci pracovali na zamedzení eskalácie.

Útok USA na iránske jadrové zariadenia podporila dokonca aj Austrália. Ázijské krajiny od Japonska až po Austráliu sa stávajú spojencami a budú nápomocní v tom, aby sa tieto krízové situácie podarilo dostať pod kontrolu.