Hrozí Rusku recesia? Vojna tamojšej ekonomike pomáha

PETROHRAD/MOSKVA – Ruský minister hospodárstva hovorí o hrozbe recesie. Moskva však pád vlastnej ekonomiky od začiatku vojny s Ukrajinou úspešne odvracia. Dôvodom je prechod na vojnovú ekonomiku.

Ruskej ekonomike čoskoro hrozí recesia. S týmto vyhlásením prekvapil ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre. Slová ministra tak potvrdzujú spomalenie ruskej ekonomiky, ktoré je dôsledkom niekoľkoročnej vojny s Ukrajinou. Rešetnikov zašiel ešte ďalej, keď účastníkom fóra pripomenul aj zhoršujúce sa podnikateľské prostredie.

Nepriaznivú situáciu by mal zachrániť okamžitý zásah ruskej centrálnej banky, ktorá by – slovami Rešetnikova – mala ruskej ekonomike „prejaviť trochu lásky“.

Mlyny vojenskej ekonomiky

Ekonómovia predpovedajú rast ruskej ekonomiky pre tento rok na úrovni 1,5 percenta, zatiaľ rok predtým to bolo 4,3 percenta. Hrubý domáci produkt počas prvého kvartálu tohto roka dosiahol rast na úrovni 1,4 percenta, pričom v pslednom kvartáli minulého roka to bolo 4,5 percenta. Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík ruského štatistického úradu Rossat.

Ekonomika Ruska sa pod tlak dostala po tom, ako Moskva spustila vojenské ťaženie proti svojmu západnému susedovi – Ukrajine. Západ začal Rusko trestať sankciami, z krajiny odišli takmer všetky veľké západné firmy a s nimi miliardy dolárov. Prezident Vladimir Putin očakával rýchle víťazstvo, jeho „špeciálna vojenská operácia“ sa ale natiahla na viac ako tri roky. To prinútilo Moskvu prepnúť sa do režimu vojnovej ekonomiky.

Militarizácia ruskej ekonomiky pomohla Rusku sa spamätať z prvotného šoku po zavedení sankcií. Pracovná sila bola sústredená na výrobu vojenskej techniky a to kolapsu ruskej ekonomiky zabránilo a Kremľu získalo čas. „Putin verí v to, že Rusko si udrží svoje pozície dlhšie, než bude vôľa západu poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc, alebo kým ekonomika Ukrajiny nebude vedieť udržať tempo rastu,“ povedala korešpondentka Hlasu Ukrajiny Darina Chalperinová.

Pád zatiaľ v nedohľadne

Západný svet očakával, že prechod na vojnovú ekonomiku Moskvu postupne vyčerpá, tá ale stále odoláva. „Podobné nádeje sa zaiaľ ukazujú ako mylné. Ruská ekonomika prekonala očakávania a napriek viacerým komplikáciám dokáže ďalej podporovať ambície Kremľa nielen na Ukrajine,“ konštatuje vo svojej analýze Richard Connolly z britského think-tanku Royal United Services Institute (RUSI).

Každý zničený kus ruskej techniky musí byť nahradený. A preto aj fabriky, ktoré ich vyrábajú, stále bežia naplno. Iróniou je, že ekonomiku najmä v chudobných regiónoch Ruska podporujú aj vysoké straty vojakov na Ukrajine. Vyplatené „odškodné“ za smrť ruských vojakov totiž z Moskvy smeruje práve do regiónov, kde je peňazí nedostatok.

Na jednu stranu zameraná ekonomika sa aj napriek tomu postupne podpísala pod súčasný stav verejných financií, o ktorom v Petrohrade hovoril minister Rešetnikov. Výdavky do zbrojenia v Rusku dosahovali vlani približne sedem percent HDP, očakáva sa, že v tomto roku to bude ešte o štvrtinu viac. Kritici preto varujú pred stagfláciou, kedy je inflácia vysoká, no HDP klesá, alebo sa prinajmenšom nezvyšuje. Nezamestnanosť pritom ostáva rekordne nízka, pohybuje sa na úrovni 2,3 percenta.

TASR/AP

​Ekonómovia aj na základe aktuálnych čísel konštatujú, že hoci súčasnému mierne pozitívnemu trendu je prechod Moskvy na vojnovú ekonomiku z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Dôležité je, ako na súčasný stav zareaguje Ruská centrálna banka.

Pomoc z Iránu?

Moskve môže z krátkodobého hľadiska prospieť súčasné dianie na Strednom východe. Moskva je síce spojencom Teheránu, no to, že sa Irán dostal pod tlak môže Rusku pomôcť. Neistota totiž dvíha ceny ropy, ktorej je Rusko významným exportérom. Trenice medzi Izraelom a Iránom môžu podľa analytika Matthewa Chancea čiastočne vrátiť Rusko aj medzi veľkých hráčov svetovej diplomacie.

„Rusko sa nikdy, a to aj napriek vojne na Ukrajine, neprestalo vnímať ako silný prvok svetovej diplomacie po boku Spojených štátov a Číny,“ konštatuje. Spojené štáty ale zatiaľ diplomatické ambície tlmia.