Voľbu pápeža kedysi ovplyvnili boháči. Profesor vysvetlil, ako sa ich cirkev zbavila

BRATISLAVA / Na históriu konkláve sme sa pozreli bližšie s rektorom Trnavskej univerzity a jezuitom, profesorom Milošom Lichnerom.

Celý svet a najmä veriaci katolíckej cirkvi upierajú zrak do Vatikánu, kde sa dnes začína konkláve. Kardináli sa po prísahe presunuli do Sixtínskej kaplnky a tam zotrvajú do zvolenia pápeža. Na to, ako táto voľba prebieha, sme sa pozreli s rektorom Trnavskej univerzity a jezuitom, profesorom Milošom Lintnerom. 
Pozrime sa bližšie na to, ako táto voľba prebieha spolu s rektorom Trnavskej univerzity a jezuitom, profesorom Milošom Lichnerom.

V histórii konkláve nájdeme mnohé, ktoré si zaslúžia nejaké prívlastok - ako najkratšie, najdlhšie či výnimočné. "Najdlhšie konkláve trvalo zhruba 33 mesiacov. To bolo v 13. storočí. Vtedy museli zasiahnuť aj samotní obyvatelia. Ide o známy fakt, že kardinálom vtedy začali uberať zo stravy, aby sa rýchlejšie rozhodli. Potom máme najkratšie konkláve z roku 1503, kedy zvolili pápeža za niekoľko hodín. Máme potom aj informácie o časoch, kedy bolo dvojpápežstvo, dokonca trojpápežstvo, kedy tých pápežov donútili kardináli odstúpiť, aby sa našiel spoločný kandidát, ktorý by ich zjednotil," vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Kto nahradí pápeža Františka? Medzi kandidátmi je jezuita z Brna, Orbánov muž aj neprávom obvinený

​

Ako sa vyvíjala voľba pápeža v priebehu dvetisíc rokov? "Cirkev má veľmi dlhú historickú pamäť aj skúsenosť a veľké množstvo demokratických vecí, ktoré boli odskúšané v cirkvi. V ranej cirkvi vždy volili obyvatelia Ríma, kňazi, ktorí boli nablízku, prípadne biskupi, ktorí prišli. Postupom času obyčajných ľudí začali nahrádzať bohatí oligarchovia. Zhruba to 9. a 10. storočie je známe tým, že bohaté rodiny tých laikov začali presadzovať svojich kandidátov a celé to skončilo tým, že cirkev začala vytláčať týchto takzvaných zástupcov laikov. A poznáme to aj z bežnej politiky, kedy vlastne tí bohatí ľudia si kúpia či už politickú stranu alebo zástupcov v parlamente. Toto už cirkev zažila tiež. Dvesto alebo 300 rokov cirkev bojovala v rámci takého zápasu o investitúru, aby bola slobodná od štátu, že to nie je len oddelenie štátu od cirkvi, ale cirkvi od štátu," povedal profesor Lichner. 

Konkláve začalo vznikať v 11. storočí. Pochádza zo slova cum clave, to znamená pod zámkom, kedy boli kardináli uzamknutí, aby ich nikto neovplyvňoval. Počas rokov sa menili aj dokumenty, podľa ktorých sa pápež volí. "Cirkev musela reagovať na ten tlak bohatých záujmových skupín alebo kráľovských rodov. Asi takým posledným dokumentom je Universi Dominici gregis z roku 1996, ktorý vlastne vydal Svätý Otec Ján Pavol II. a potom máme ešte aktualizáciu od Benedikta XVI. Je to skutočne veľmi transparentne stanovené, aby sa predišlo rozličným možným podozreniam z manipulácie," vysvetlil Lichner. 

Pápeža Benedikta XVI. dokument aktualizoval. Doplnil napríklad ako postupovať, keby sa nevedeli kardináli dohodnúť ako by mali zareagovať. Ešte začiatkom 20. storočia mali napríklad cisárske dvory právo veta pri nejakom kardinálovi. Cisár si mohol povedať, ktorého kardinála tam nechce. Alebo môže niekto ochorieť. Toto sa časom odstránilo. Dokument od pápeža Benedikta XVI. má dve strany.  "To znamená ten základný text Jána Pavla II. ten je nosný a ten určuje celý začiatok. To znamená, že sa začína svätou omšou, potom sa pristupuje dovnútra, kedy naposledy ich exportujú a povzbudzujú. Myslite na to, že raz sa za to budete zodpovedať pred Pánom Bohom aj pred celou históriou. Potom je to známe extra omnes, kedy vychádzajú všetci von. Dvere sú uzatvorené a vlastne už to začína s tými dvomi skrutíniami ráno a poobede a jednoducho je to zabezpečené tak, aby tam nebol žiadny taký prienik. Lebo zoberme si akúkoľvek voľbu prezidenta. Všade inde vo svete. Koľko rôznych záujmových skupín máme? No a keď máme pápeža, ktorý má miliardu ľudí, tak si viete predstaviť, že skutočne cirkev sa chce vyhnúť tomu z rôznych častí sveta počúvame, ako to bolo ovplyvnené, koľko miliónov, stá miliónov dolárov dali do tej voľby a tak ďalej. Takže tu je tá snaha, aby to neovplyvňovali rôzne záujmové skupiny, ktorým málokedy ide o demokraciu a transparentnosť. Ale aby to bolo čo najpriezračnejšie, ale zároveň aby títo kardináli boli slobodní, aby sa im nestalo, že sa im niekto bude sa vyhrážať za to, kohol volil," dodal Lichner. 

Pozrite si celý rozhovor s profesorom Lichnerom v hornom videu.

​