Bojový inštruktor Andrej Micak: "Moje odhodlanie je poháňané pomstou za chlapcov, ktorí padli na fronte"

KYJEV / Reportér Rasťo Striško exkluzívne pre spravodajskú stanicu JOJ24 sleduje príbeh ukrajinského vojaka Andreja Micaka. Je bojovým inštruktorom práporu OPFOR. Rusi pred troma rokmi vyhlásili, že tento špeciálny vojenský útvar treba zničiť. Ide o jednotku, ktorá má najviac bojových skúseností.

​To, že si zostal v armáde pre teba neznamená, že si na frontovej línii?

Človek, ktorý bojoval so svojou jednotkou, bude vždy patriť k tej jednotke. A to isté platí aj o fronte. Stále svojim chlapcom môžem pomôcť. Chápem, že aj teraz je moja pomoc neodmysliteľnou službou v armáde. Môžem vycvičiť veľa nových vojakov a tým pomôcť zachrániť život, tak ako som zachránil ten svoj.

Chcel si sa dostať opäť na frontovú líniu?

Áno, chcel som ísť na front. Trvalo mi dlho, kým som si zvykol na bežný život. Je to iné ako na línii.

Prečo je človek, ktorý má zdravotné postihnutie, dôležitý pre Ukrajinu?

Za našu krajinu budem bojovať až do konca. Moje odhodlanie je poháňané pomstou za chlapcov, ktorí padli na fronte. Ak mi v armáde povedia, že musím ísť znova na front bojovať, tak pôjdem. Som vojak a vybral som si toto povolanie. Teraz mám úlohu. Pomáham ozbrojeným silám Ukrajiny vycvičiť čo najviac ľudí, ktorí po určitom čase pôjdu do vojny.

Akú pozíciu zastávaš v armáde? Aké sú tvoje úlohy?

Aktuálne som inštruktorom výcviku. Vďaka Bohu mám možnosť sa učiť v Británii. Veľmi sa mi tam páči. Aj takto krajiny pomáhajú Ukrajine bojovať. Mal som možnosť s ukrajinskými vojakmi vidieť chyby, ktoré robia ich inštruktori a naučiť ich niečo nové. Z mojich reálnych bojových skúseností zisťujem, že každá krajina má na vojnu iný pohľad. Ak neboli v priamom bojovom nasadení, nedá sa to porovnať s tým, čo sa deje na Ukrajine.

Rozumejú týmto slovám vojaci, ktorých stretávaš napríklad na výcviku vo Veľkej Británii? 

Počul som rôzne názory. Boli aj takí, ktorí našu situáciu neberú vážne a náš výcvik berú len ako prácu. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí tomu naozaj rozumejú a snažia sa zlepšiť kvalitu výcviku aj tréningu. Dúfam, že môžeme spoločne ukončiť túto vojnu a my môžeme naučiť iné armády všetko to, čo sa môže stať vo vojne na základe našich skúseností.

Čo dokáže vojenský inštruktor naučiť ukrajinského vojaka na cvičení, keď ten konkrétny inštruktor nemá žiadne bojové skúsenosti?

Základné zručnosti každého vojaka sú základom pre každú krajinu. Dokáže ťa naučiť držať zbraň, ale aj inžinierske zručnosti. Problém je, že takýto inštruktori pripravujú ľudí na vojnu, ktorú málokto z nich videl a ešte menej zažil na vlastnej koži. Sú aj takí inštruktori, ktorí boli napríklad v légii a veľa vedia čo a ako robiť. Snažia sa to naučiť aj nových prichádzajúcich vojakov.

Nemáte čas učiť nových vojakov, aby ste dopĺňali počty vojakov, ktorých ste stratili na fronte? Ako sa dá toto vyriešiť?

Na tento problém existuje riešenie. Veľká Británia súhlasila s tým, že nám to pomôže vyriešiť, že pošle svoje jednotky k nám. Myslím si, mal by sa k nim pripojiť celý svet. Ale nie preto, aby sa zapojili do bojov, ale aby v pozadí cvičili našich ľudí pre zapojenie sa do bojov. Existujú jednotky, ktoré dokážu ľudí vycvičiť. Aj moja 214 bojová jednotka bola pred totálnou inváziou výcvikovou jednotkou. Cvičila brigády stále bojovou jednotkou a ja ako inštruktor pociťujem nedostatok práve takýchto jednotiek.

Je pravda, že sa ukrajinskí chlapi boja toho, že keď ich vezmú a dajú na front, tak v podstate okamžite zahynú?

Je to o informáciách, ktoré ovplyvňujú ich názor. Vedieme fyzickú vojnu na bojisku, každý deň bojujeme a strácame svoje životy. A potom bojujeme v informačnom priestore, kde má nepriateľ väčší vplyv na ľudí. Málokto si po prečítaní niečoho na internete overí autenticitu informácie. Rusko sa snaží zničiť všetko, čo je ukrajinské, naše náboženstvo, našu krajinu. Ísť sa brániť s myšlienkou, že zajtra zomriem, nie je správne. Musíme ísť s myšlienkou, že dnes, zajtra vyhráme. Ak teraz vstúpim do armády, budem môcť pomôcť aj bez toho, aby som vystrelil zo zbrane. Môžem byť nápomocný inak. Nerozumiem tým ľuďom, ktorí sedia v Najvyššej rade a nechápu, že Ukrajincov zo zahraničia možno vrátiť domov tak, že im dajú možnosť výberu. Pôjdu bojovať na líniu alebo budú robiť v armáde iné činnosti. Napríklad stavať opevnenia.

Na sociálnych sieťach sú videá, kde ukrajinská polícia aj armáda berie chlapcov z ulíc násilím a dáva ich do armády. Ako tomuto máme rozumieť my?

Takéto videá vidíme na internete každý deň a sú pre ľudí aj dezinformačným prvkom. Pri pohľade na informačnú vojnu môžete pochopiť, prečo ľudia nechcú ísť do armády. Každý deň ľudia uverejňujú príspevky, že niekto zomrel, že sa nevrátil domov, niekomu odtrhlo končatinu. To všetko ovplyvňuje myseľ človeka. Má strach, lebo nerozmýšľa vojensky ako vojak. Keď sa títo chalani dostanú do tréningových centier a absolvujú školenia, idú do boja s jednotkami a mnohí majú výsledky.