Svet prišiel o kráľovnú bodiek. Yayoi Kusama zomrela vo veku 97 rokov

Pre Kusamu nebola tvorba iba povolaním, ale spôsobom, ako sa vyrovnávať so svojimi psychickými problémami. „Keby nebolo umenia, už dávno by som sa zabila,“ napísala v eseji s názvom Prečo tvorím umenie?. Správa o smrti umelkyne zasiahla aj návštevníkov Múzea Yayoi Kusama v Tokiu. Pre niektorých získala návšteva jej výstavy práve v deň oznámenia úmrtia nečakaný význam, inforuje The Japan Times.

Študentka Li Ruoheng zo Šanghaja, ktorá by chcela študovať umenie v Japonsku, si vstupenku kúpila týždeň vopred. Správu o smrti umelkyne preto vnímala ako symbolické posledné zbohom. Turistka Isabella Sauza z brazílskeho São Paula zase ocenila najmä Kusamovej otvorenosť v otázkach duševného zdravia a spôsob, akým svoje osobné skúsenosti pretavovala do tvorby.

Prečítajte si tiež

Zomrela spevácka diva Dolly PARTON

Jej tvorbu ovplyvnili halucinácie

Kusama sa narodila v roku 1929 v meste Macumoto v japonskej prefektúre Nagano do zámožnej rodiny. Kresliť začala už ako dieťa. Počas druhej svetovej vojny pracovala vo vojenskej továrni, kde šila padáky pre japonskú armádu. Jej neskoršiu tvorbu výrazne ovplyvnili zážitky z vojnového Japonska, komplikované rodinné vzťahy, ale aj vizuálne halucinácie, ktoré zažívala od mladosti.

Vo veku 28 rokov opustila Japonsko a odišla do Spojených štátov. Najskôr žila v Seattli, neskôr sa presťahovala do New Yorku, kde sa zaradila medzi výrazné osobnosti tamojšej avantgardnej scény.

+7 fotiek

Yayoi Kusama

Preslávili ju bodky aj provokatívne happeningy

V roku 1959 predstavila na samostatnej výstave svoje obrazy zo série Infinity Net. Veľké plátna pokryté množstvom opakujúcich sa ťahov vytvárali charakteristické husté siete, ktoré sa neskôr stali jedným zo základných prvkov jej tvorby. V 60. rokoch organizovala provokatívne happeningy s nahými účastníkmi a vytvárala takzvané mäkké sochy. Prostredníctvom svojich diel sa venovala sexualite, identite, vojne aj téme „sebazničenia“.

Pozornosť vzbudila tiež na Benátskom bienále v roku 1966. Bez oficiálneho povolenia tam vytvorila Narcisovu záhradu pozostávajúcu z približne 1 500 zrkadlových gúľ, ktoré následne ponúkala návštevníkom na predaj. Dielo bolo kritikou komercializácie umenia a ľudského narcizmu.

Prečítajte si tiež

Hviezda seriálu Hrdinovia Hayden Panettiere zomrela vo veku 36 rokov: Po herečke zostala dcéra

Dobrovoľne odišla do psychiatrickej nemocnice

Začiatkom 70. rokov sa Kusama pre finančné a zdravotné problémy vrátila do Japonska. V roku 1977 sa dobrovoľne rozhodla žiť v psychiatrickej nemocnici v Tokiu, kde následne strávila desaťročia. Ani pobyt v nemocnici však neznamenal koniec jej kariéry. Naďalej tvorila v neďalekom ateliéri a venovala sa maľbe, sochárstvu, rozsiahlym inštaláciám, ale aj literatúre a poézii.

Jej zrkadlové miestnosti prilákali davy

Na medzinárodnú umeleckú scénu sa vo veľkom vrátila v 80. a 90. rokoch. V roku 1993 reprezentovala Japonsko na Benátskom bienále a jej diela neskôr vystavovali významné svetové inštitúcie vrátane Múzea moderného umenia v New Yorku či londýnskej Tate Modern.

Prečítajte si tiež

Po dlhom trápení zomrela hviezda zo Sám doma, jeho stvárnenie zloduchov je nezabudnuteľné!

Mimoriadny úspech zaznamenali jej Infinity Mirror Rooms. Zrkadlové miestnosti vytvárajú ilúziu nekonečného priestoru a postupne sa stali jednými z najvyhľadávanejších umeleckých inštalácií. Návštevníci na možnosť stráviť v nich niekoľko minút často čakali celé hodiny.

Z umelkyne sa stal celosvetový fenomén

Kusamovej charakteristický vizuálny štýl postupne prekročil hranice galérií. V roku 2012 spolupracovala s dizajnérom Marcom Jacobsom na kolekcii módneho domu Louis Vuitton, vďaka čomu sa jej typické bodky dostali aj do sveta luxusnej módy.

K jej popularite výrazne prispeli sociálne siete. Farebné tekvice, bodky a zrkadlové miestnosti sa stali vyhľadávanými kulisami fotografií a jej meno postupne prerástlo samotný svet výtvarného umenia.