25°
Bratislava
Egyptskí archeológovia objavili nezvyčajný nápis: Našlo sa staroveké stratené mesto?
Egyptskí archeológovia objavili nezvyčajný nápis: Našlo sa staroveké stratené mesto?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
EGYPT / Egyptskí archeológovia objavili nový dôkaz, ktorý môže pomôcť vyriešiť takmer 140 rokov starú archeologickú záhadu. Lokalita Tell Abu Seifi neďaleko Suezského prieplavu by mohla byť miestom, kde kedysi stálo staroegyptské mesto Masn, známe z textov starých viac ako 3 000 rokov. Kľúčovým nálezom je kamenný nápis z obdobia faraóna Ramzesa II. Definitívne potvrdenie však zatiaľ chýba.
Archívna reportáž
Egyptská archeologická misia pracujúca v lokalite Tell Abu Seifi pri meste Kantara na východe Egypta odkryla masívny pieskovcový preklad, ktorý bol pôvodne umiestnený nad vstupom do stavby. Informuje o tom web The National News. Kameň je rozlomený na dve časti a nápisy sa nachádzajú na troch jeho stranách.
Práve text na kameni zaujal archeológov najviac. Obsahuje kráľovské tituly faraóna Ramzesa II., ktorý vládol Egyptu v 13. storočí pred naším letopočtom, a zmienku o obnove sochy boha Hora. Ten je v nápise označený ako „pán mesta Masn“.
Podľa egyptského ministerstva turizmu a pamiatok ide o mimoriadne dôležitý dôkaz pri skúmaní skutočnej identity archeologickej lokality. Mesto poznali z textov, jeho poloha však zostala záhadou Masn, v odbornej literatúre často označovaný aj ako Mesen, sa spomína v staroegyptských prameňoch a bol úzko spojený s kultom miestnej podoby boha Hora.
Dlhoročná záhada
Presná poloha mesta však zostáva predmetom diskusií archeológov už viac ako storočie. Jednou z možností bolo, že Masn predstavoval samostatné mesto v blízkosti Tjaru, významnej egyptskej pevnosti na hranici Sinajského polostrova.
Ďalšie teórie predpokladali, že Masn bol iba iným pomenovaním samotného Tjaru alebo názvom chrámu zasväteného Horovi. Spor siaha najmenej do roku 1887, keď už v Tell Abu Seifi našli kamene nesúce meno Ramzesa II. a odkazy na Hora z Mesenu.
Problémom však bolo, že predchádzajúce archeologické výskumy neposkytli presvedčivé dôkazy o tom, že by bolo miesto osídlené práve počas vlády Ramzesa II.
Objavila sa preto aj teória, podľa ktorej mohli byť kamene neskôr premiestnené z neďalekej lokality Tell Hebua, ktorá je dnes spájaná s pevnosťou Tjaru. Nový nápis však podľa egyptských odborníkov výrazne posilňuje hypotézu, že Tell Abu Seifi skutočne súvisí so strateným mestom Masn.
Nové zistenia prepisujú fakty
Hišám al-Lajthí, generálny tajomník Najvyššej rady pre pamiatky, upozornil, že vykopávky a odborné skúmanie budú pokračovať. Archeológovia potrebujú ďalšie dôkazy, aby mohli identifikáciu potvrdiť definitívne.
Potvrdenie polohy Masnu by malo význam aj pre poznanie takzvanej Horovej vojenskej cesty, strategickej trasy spájajúcej Egypt so Sinajským polostrovom a ďalej s oblasťou starovekého Kanaánu. Slúžila na vojenské presuny, obchod a kontrolu citlivej východnej hranice Egypta.
Nové vykopávky zároveň menia predstavu archeológov o samotnom Tell Abu Seifi. Mohutný múr z nepálených tehál s bránami a vnútornými priestormi považovali odborníci v minulosti za súčasť chrámu. Novšie zistenia však naznačujú, že išlo o vonkajšie opevnenie obklopujúce celý chrámový komplex. Stavba bola počas svojej existencie opakovane upravovaná a rozširovaná.
Archeológovia objavili aj dve kamenné cesty, ktoré viedli z priestoru mimo opevnenia smerom k chrámu. Staršia vznikla počas vlády Ptolemaiovcov, teda v období gréckeho vplyvu v Egypte. Nad ňou neskôr vybudovali užšiu cestu v čase, keď krajinu ovládala Rímska ríša.
Na jednom mieste sa vystriedali celé stáročia histórie
Výskum odhalil aj skladovacie miestnosti, väčšie priestory pravdepodobne určené na obsluhu chrámu a pozostatky svätyne. Tá bola neskôr vážne poškodená, keď ľudia začali zo stavieb odoberať kameň na ďalšie využitie. Medzi nálezmi je tiež časť viac ako 2 500 rokov starej sochy vojenského pisára držiaceho malú svätyňu. Archeológovia našli aj bezhlavú sochu bez chodidiel, bazaltové torzo kráľa a fragmenty sôch sokolov vytvorených z bazaltu a vápenca.
Lokalita pritom v priebehu stáročí zásadne menila svoju funkciu. Chrámový komplex dosiahol významný rozvoj počas obdobia Ptolemaiovcov. V 3. storočí nášho letopočtu Rimania časti areálu prestavali na vojenské kasárne. Neskôr sa územie využívalo dokonca na výrobu vápna.
Archeológovia našli dva veľké kruhové pece postavené priamo nad časťami niekdajšej svätyne. Egyptskí odborníci tvrdia, že výsledky najnovšej sezóny spolu so staršími nálezmi podporujú spojenie lokality Tell Abu Seifi s mestom Masn, ktoré sa objavuje v egyptských prameňoch z obdobia Novej ríše.
Výskum však stále pokračuje a archeológovia chcú počas ďalších sezón odkryť zostávajúce časti komplexu a nájsť dôkazy, ktoré by mohli desaťročia trvajúci spor o polohu mesta definitívne uzavrieť.
