Dvanásť jedál, pôst aj kaše s medom: Takto sa kedysi jedlo na Štedrý večer

SLOVENSKO / Hoci si dnes Štedrý večer nevieme predstaviť bez vyprážanej ryby a zemiakového šalátu, pohľad do minulosti odhaľuje oveľa bohatšiu a rozmanitejšiu paletu chutí a zvykov, ktoré sa v jednotlivých kútoch Slovenska výrazne líšili.

Od dvanástich chodov na východe po rybacie polievky na juhu

Etnologička Katarína Nádaská približuje, že napríklad na východnom Slovensku sa v prvej polovici 20. storočia servírovalo až 12 jedál, symbolicky odkazujúcich na 12 mesiacov v roku. Oproti tomu, v strednej a západnej časti Slovenska sa najčastejšie pripravovali tri, šesť alebo deväť jedál, ktoré predstavovali magické čísla.

Prečítajte si tiež

Rozhovory 24: Vianočné tradície na Slovensku

"Išlo o malé porcie. Každý mal ochutnať z každého jedla, ktoré sa podávalo, lyžičku či dve. Všetky jedlá, ktoré sa uvarili na Štedrý večer, sa museli zjesť. Nič sa nemohlo odkladať na ďalší deň, pretože vtedy sa už varilo nové jedlo," vysvetľuje Nádaská. Každé jedlo pritom predstavovalo určitú prosbu či želanie – zdravie, bohatstvo alebo spokojný dobytok.

Kapra priniesla až druhá svetová vojna

Hoci sa vyprážaná ryba so šalátom zdá byť večným slovenským štandardom, v skutočnosti sa na Slovensku rozšírila až po 2. svetovej vojne. "Skôr ju pripravovali len v Prešporku, ktorý bol ovplyvnený viedenskou kuchyňou, kde boli vyprážané mäsá oveľa známejšie," objasňuje etnologička.

Výrazný vplyv priniesla aj prvá Československá republika. "Prichádzajúci Česi si so sebou priniesli české zvyky a časť ich národnej kuchyne, pre ktorú sú tradičné práve vyprážané mäsá. To nás výrazne ovplyvnilo," dodáva Nádaská.

Prečítajte si tiež

Rozprávky, kultové filmy aj rodinné hity: Na čo sa môžete počas Vianoc tešiť na obrazovkách JOJky?

Rozdiely v závislosti od náboženstva a regiónu

Etnologička Nádaská poukazuje aj na zásadné rozdiely spôsobené náboženským rozvrstvením Slovenska. "Katolíci držali pôst počas celého adventu a aj na Štedrý večer, preto u nich dominovali ryby – varené, dusené, pečené, kyslé, solené či sušené," hovorí. Naopak, protestanti, kde pôst pred Vianocami nebol, si zvykli dopriať výdatnejšie jedlá. Zabíjačky tesne pred sviatkami boli u nich bežné, a tak na stoloch nechýbala kapustnica, klobásy, huspenina, jaternice či krvavničky.

Od kapustnice ku kaši: Čo sa jedlo v minulosti?

Aj keď dnes má väčšina domácností na štedrovečernom stole kapustnicu, v minulosti to nebolo pravidlom a tento zvyk sa na našom území udomácnil až oveľa neskôr. Podľa etnologičky mal každý región svoju vianočnú polievku. Kým na juhu krajiny preferovali rybacie polievky ako halászlé z viacerých druhov rýb, v Bratislave a okolí prevládala prešporská vianočná rybacia polievka. Inde zasa obľubovali strukovinové polievky ako šošovicová, fazuľová či zemiaková.

Prečítajte si tiež

V Humennom sa na poštárku tešia ako na sviatok. Pre seniorky majú vianočné pohľadnice výnimočné čaro

Po polievke nasledovala najčastejšie ryba, po nej zasa rôzne druhy kaší. Gazdiné najčastejšie pripravovali obilninové kaše, ktoré zvykli osladiť medom, kukuričné kaše, ale aj takzvanú „Ježiškovu kašičku,“ ktorú dnes poznáme ako tradičnú krupicovú kašu. "Niekde sa okrem toho podávali aj prívarky – napríklad šošovicový prívarok, alebo hrachová zapekaná kaša. Ďalej sa pripravovali aj pirohy plnené zemiakmi či bryndzou, ale aj opekance, lámance s makom poliate maslom, no a v neposlednom rade koláče ako štedrák či vianočka," uzatvára odborníčka.

+28 fotiek

Vianočný stôl