Maľovala erotické akty, na ktoré si netrúfali ani muži. Renesančná umelkyňa predbehla svoju dobu

Navonok cnostná dáma, v ateliéri odvážna umelkyňa

Lavinia Fontana patrila medzi vyhľadávané portrétistky neskorej renesancie. Na vlastnom autoportréte z roku 1577 sa zobrazila v elegantných šatách a šperkoch, sediaca pri hudobnom nástroji. Maliarsky stojan v pozadí pripomínal jej profesiu. Bola považovaná za jednu z prvých žien, ktoré sa dokázali profesionálne živiť maľovaním.

Okrem portrétov získavala aj významné cirkevné zákazky a vytvorila viac než tucet oltárnych obrazov. V tom čase pritom panovalo presvedčenie, že ženy nie sú schopné zvládnuť takéto náročné umelecké zadania. Popri náboženských dielach a portrétoch však vznikala aj jej podstatne odvážnejšia tvorba.

V posledných rokoch jej odborníci pripísali ďalšie obrazy ženských aktov, ktoré menia pohľad na jej umelecký odkaz. „Jej autoportréty sú veľmi počestné. V jej živote nenájdete ani náznak škandálu. Človek si preto myslí, že išlo o veľmi prudérnu ženu. Možno to však bolo inak,“ uviedla pre BBC historička umenia Patrizia Cavazzini, ktorá sa podieľa na výstave jej diel v Národnom múzeu v Osle.

Autoportrét Lavinie Fontana

Accademia di San Luca, Rím

​

Nahé bohyne aj šľachtičné zahalené do priehľadných látok

Za najstaršie známe erotické dielo Fontanovej sa považuje obraz Venuša a Amor, ktorý vznikol približne medzi rokmi 1585 a 1590. Nahá bohyňa lásky nebola v renesančnom maliarstve ničím neobvyklým. Umelkyňa však jej zmyselnosť zvýraznila šperkami, perlami a jemnými závojmi. Podobný prístup využila aj pri portréte šľachtičnej Isabelly Ruiniovej, ktorú zobrazila ako Venušu. Žena má na sebe iba priesvitnú látku, ktorá jej nezakrýva prsia. Obraz bol pravdepodobne určený na súkromné prezeranie.

Podľa Cavazzini takéto diela súviseli aj s dobovou kultúrou obdivovania ženskej krásy. V talianskych mestách vznikali galérie portrétov krásnych žien a básnici ich vzhľad verejne ospevovali či porovnávali.

Obraz troch nahých žien odhalil ďalšiu stránku jej tvorby

K dielam, ktoré boli Fontanovej pripísané až v poslednom období, patrí obraz Tri ženské akty z obdobia okolo roku 1600. Zachytáva tri šľachtičné, ktorých telá zakrývajú iba tenké závoje a zdobia výrazné šperky. Historik umenia Enrico Maria Dal Pozzolo predpokladá, že obraz mohol byť dobovou interpretáciou mytologického Paridovho súdu.

V gréckej mytológii mal Paris rozhodnúť, ktorá z troch bohýň je najkrajšia. Za ženu na ľavej strane obrazu je považovaná Clelia Farnese, zatiaľ čo ústrednou postavou by podľa tejto interpretácie mohla byť Mária Medici. Zaujímavý je aj materiál, na ktorom dielo vzniklo. Fontana maľovala na bridlicu s odrazovým povrchom. Objednávateľ sa tak pri pohľade na obraz mohol vidieť spolu so zobrazenými ženami.

Prečítajte si tiež

Ako sa na sex pozerali ženy pred 2 500 rokmi? Zachované texty odhalili túžby aj prekvapivé rady

​

Prekročila hranicu, ktorej sa vyhýbali aj mužskí maliari

Za jedno z najodvážnejších diel Fontanovej sa považuje obraz Mars a Venuša z rokov približne 1594 až 1595. Mytologickú dvojicu zachytila vo výrazne erotickej situácii. Mars sa dotýka Venušinho zadku, zatiaľ čo bohyňa sa obracia smerom k divákovi. Podobný námet spracovali aj významní renesanční maliari vrátane Tiziana či Veroneseho. Podľa Dal Pozzola však nezašli tak ďaleko ako Fontana.

Historik sa domnieva, že maliarka mohla odvážne motívy využívať aj ako spôsob, ako sa odlíšiť od konkurencie a upozorniť na svoje umelecké schopnosti. Nie je však isté, či jej erotické obrazy odrážali osobné postoje a túžby, alebo boli predovšetkým odpoveďou na požiadavky objednávateľov.

Vplyv otca a prísna morálka cirkvi

Fontana tvorila v období protireformácie, keď katolícka cirkev kládla veľký dôraz na morálku aj vo výtvarnom umení. Jej rodná Bologna bola pod silným vplyvom kardinála Gabrieleho Paleottiho, ktorý presadzoval prísne pravidlá zobrazovania náboženských aj svetských tém. Maliarkin otec Prospero Fontana, ktorý ju umelecky vzdelával, sám zastával názor, že kresťanskí umelci by sa mali vyhýbať pohoršujúcim námetom. Zároveň však pripúšťal, že ich môžu prijímať z finančných dôvodov.

Prečítajte si tiež

Ľudovíta Felda, košického maliara, využíval Mengele na kreslenie pokusov

​

Vzťah otca a dcéry mal aj ekonomickú stránku. Prospero podľa BBC zaviazal Laviniu zmluvou, na základe ktorej mu musela až do jeho smrti odovzdávať všetky svoje zárobky. Niektorí odborníci preto uvažujú, či jej odvážnejšie obrazy nemohli byť aj prejavom vzdoru voči otcovej autorite. Ide však iba o jednu z možných interpretácií. Jej najprovokatívnejšie diela vznikali v období pred Prosperovou smrťou v roku 1597 aj krátko po nej.

Jej nahú Minervu si objednal vplyvný kardinál

Obraz nahej Minervy

Galleria Borghese/ Foto: Mauro Coen

​

Fontana pokračovala v maľovaní ženských aktov aj po presťahovaní do Ríma. V roku 1604 vytvorila obraz nahej bohyne Minervy, pri ktorom sa objavili úvahy, že jej tvár mohla byť maliarkiným vlastným autoportrétom. Takéto vysvetlenie však nie je potvrdené.

Jedno z jej posledných významných diel vzniklo v roku 1613 na objednávku kardinála Scipioneho Borgheseho, známeho zberateľa umenia. Na monumentálnom obraze Minerva pri obliekaní zachytila nahú bohyňu, ktorá sa práve chystá obliecť do bohato zdobeného rúcha. Minerva sa pritom obracia priamo k divákovi. Obraz bol vystavený vo vile Borghese v Ríme. Podľa Dal Pozzola išlo o dielo, ktoré objednávateľ nemal v úmysle skrývať, ale naopak ukazovať vybraným návštevníkom.

Jej obrazy dnes vystavujú v Osle

Lavinia Fontana zomrela v roku 1614. Jej tvorba dnes priťahuje pozornosť nielen pre výnimočné postavenie ženy v renesančnom maliarstve, ale aj pre spôsob, akým pristupovala k zobrazovaniu ženského tela. Odborníci sa pritom nezhodujú na tom, či erotické námety vypovedajú o jej súkromnom živote, alebo skôr o podnikateľskom prístupe k umeleckým zákazkám. Návštevníci si môžu jej diela pozrieť na výstave (Woman) Painter v Národnom múzeu v nórskom Osle, ktorá potrvá do 7. februára 2027.

​