Sociálni partneri odmietli návrh štátneho rozpočtu: Kritika pre meškajúce podklady a chýbajúce prorastové opatrenia

Rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady sa skončilo bez dohody, keď sociálni partneri odmietli návrh štátneho rozpočtu. Kľúčovým spúšťačom bolo, že podklady k nemu dostali len necelých 24 hodín pred samotným stretnutím. Tento postup vyvolal vlnu kritiky a nespokojnosti naprieč celým spektrom partnerov, od Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR) cez všetky zamestnávateľské zväzy (s výnimkou RÚZ, ktorá sa nezúčastnila), až po Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Kritika od zamestnávateľov: Meškanie materiálov a hrozba zadlženia

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Rastislav Machunka označil krátky čas na preštudovanie dôležitých dokumentov za prejav neúcty k sociálnemu dialógu. Zdôraznil, že rozpočet aj napriek júnovým upozorneniam neobsahuje žiadne prorastové opatrenia. Kritizoval tiež neustále zmeny v rozhodnutiach, ako napríklad v prípade transakčnej dane, ktoré vnášajú do podnikateľského prostredia neistotu.

Machunka varoval pred hrozbou zadlženia Slovenska vo výške 7 miliárd eur, pričom len na úroky by mohlo ísť takmer 2,5 miliardy eur. Prioritou rozpočtu by podľa neho nemalo byť len zachovanie sociálneho štandardu, ale aj zdravé financie.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) sa pripojila ku kritike meškajúcich materiálov a krátkeho času na prípravu. Pripomenuli, že prorastové opatrenia sa snažia presadiť už rok a ich absencia v návrhu je neakceptovateľná. 

Minister financií údajne zdôvodnil naliehavosť stretnutia snahou o udržanie ekonomickej a politickej stability. Napriek tomu odborníci nevylučujú, že takto pripravený rozpočet môže Ústavný súd zablokovať.

Odbory volajú po odbornom dialógu a valorizácii platov

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR) Monika Uhlerová potvrdila kritiku extrémne krátkeho času na preštudovanie návrhu rozpočtu, čo znemožnilo podrobnú analýzu a zostavenie vlastných návrhov.

Uhlerová navyše poukázala na pretrvávajúce neadekvátne odmeňovanie štátnych a verejných zamestnancov, z ktorých mnohí už teraz nedosahujú ani minimálnu mzdu. Upozornila, že plánované zvyšovanie minimálnej mzdy od budúceho roka prinesie samosprávam výrazné zaťaženie, keďže pôjde o približne 40-percentnú valorizáciu, ktorú budú musieť pokryť. Primárnym cieľom odborov je valorizácia platov pre prvé tri platové triedy štátnych a verejných zamestnancov, ktorí sú často prehliadaní a idú mimo úprav pre zamestnancov ministerstiev. Táto kľúčová požiadavka však v predloženom návrhu štátneho rozpočtu absentuje.

​Samosprávy: Obavy o vlastné úspory a nevyvážený rozpočet

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik tiež kritizoval nevyváženosť predloženého rozpočtu a zároveň vyzval vládu na urýchlenú zmenu zákona o dlhovej brzde. Božik upozornil na situáciu, keď obce nebudú môcť použiť finančné prostriedky, ktoré si samy usporili, bez ohľadu na to, že práve tieto úspory nie sú zdrojom štátneho deficitu. „Kľúčovou témou je dlhová brzda. Hrozí, že nemôžeme použiť vlastné úspory na bežné výdavky.“