Slovenskí evanjelici si pripomínajú Deň reformácie. V minulosti k nim patrili štúrovci či Štefánik

BRATISLAVA / Hoci bol dnes na Slovensku pracovný deň, pre evanjelikov je sviatočný. Pamiatka reformácie pripomína dôležité udalosti spred pol tisícročia. Aj mnoho vynikajúcich dejateľov našich dejín pochádzalo z evanjelického prostredia.

Keď nemecký teológ Martin Luther 31. októbra 1517 zverejnil svoje tézy, kritizujúce pomery vo vtedajšej katolíckej cirkvi, nemohol tušiť aký mohutný, globálny proces sa rozbehne. Okrem iných krajín sa reformačné myšlienky rozšírili aj na územie dnešného Slovenska. "Luther jednoducho veľmi otvorene povedal, že pápež nie je tou inštanciou, ktorá má právo rozhodovať o tom, akým spôsobom máme rozumieť biblickým textom," uviedol evanjelický teológ Ondrej Prostredník. Matej Bel, Štúr, Hurban, Sládkovič, Štefánik - tieto a mnohé iné významné osobnosti našich dejín majú evanjelické korene.

Sčítania obyvateľov v tomto storočí ale ukazujú, že u nás ubúda veriacich, ktorí sa prihlásia ku evanjelikom augsburského vyznania. Cirkev má vyše 300 zborov, zhruba polovicu duchovných tvoria ženy. "Žijem heslom, že milujem svoju službu, aj svoju rodinu a snažíme sa to skĺbiť," vyjadrila sa evanjelická farárka Eva Kolesárová. Slovenské evanjelictvo, to nie sú len osobnosti, ich myšlienky a práca duchovná, ale aj dedičstvo hmotné. Osobitné postavenie majú drevené artikulárne kostoly, ktoré v krutých časoch náboženského prenasledovania museli postaviť bez veže, bez kovových prvkov, na okraji obce. "Bez akéhokoľvek klinca, bez kameňa, bez betónu. Neviem, či si to vôbec dnes vieme predstaviť, že by sa to dalo," povedala evanjelická farárka Svetlana Dočkalová.