Súkromné médiá nie sú klasickými regulovanými subjektami, hovorí generálny riaditeľ TV JOJ Marcel Grega

BRTISLAVA / Poslanec OĽaNO Milan Vetrák chce medzi regulované subjekty zaradiť aj súkromných vysielateľov. Tí by tak museli začať platiť osobitný odvod. Predseda predstavenstva Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) a generálny riaditeľ TV JOJ Marcel Grega upozorňuje, že súkromné médiá nie sú klasickými regulovanými subjektami.

"V čase, kedy oslavujeme Deň Ústavy Slovenskej republiky, prichádza priamo od predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR návrh zákona, ktorý popiera akékoľvek ústavné demokratické princípy riadnej odbornej diskusie pri predkladaní zásadných legislatívnych zmien a zasahuje do pôsobenia slobodných médií na Slovensku.“ Ako vysvetľuje Marcel Grega, predkladateľ novely zákona si umelým spôsobom vyberá spomedzi firiem pôsobiacich na voľnom trhu slovenské médiá, ktoré chce postihnúť špeciálnym odvodom nad rámec riadnych daňových zaťažení či príspevkov do fondov. "V už tak volatilnom a rizikovom podnikaní predkladateľ otvorene vytláča domácich vysielateľov z mediálneho prostredia a návalom nových daní drasticky znižuje jeho atraktivitu pre investorov. Výsledkom bude obmedzenie plurality vysielania, uprednostnenie cudzích subjektov v oblasti médií, a štátneho vysielateľa, podliehajúceho politickej moci.“ 

Návrh je navyše podľa Marcela Gregu vecne a technicky nezvládnutý. Vychádza totiž zo starej a už neplatnej úpravy regulácie vysielania. "Problém vidím aj v samotnej sugescii, že médiá pôsobia v nejakej regulovanej bubline.  Práve naopak, náš trh je extrémne konkurenčný.  Regulácia našich aktivít vychádza primárne z titulu ochrany maloletých.  Podobnú reguláciu pri ochrane maloletých majú pri predaji svojich produktov napríklad aj pohostinstvá, vlastne takmer v každom podnikaní je nejaká veková vhodnosť, ktorá sa tak či onak reguluje.“   

 Generálny riaditeľ TV Markíza Matthias Settele vysvetľuje, že súkromní vysielatelia nemajú na trhu žiaden monopol. Na autorizáciu na vysielanie je právny nárok a je možné ju prirovnať v zásade k živnostenskému oprávneniu. Okrem toho, že autorizáciu môže získať každý subjekt, rovnako môže na Slovensku vysielať aj subjekt s licenciou z inej krajiny EÚ. Dokazuje to obrovská konkurencia na mediálnom trhu.

 "Takýto návrh považujeme za pokus vyvinúť tlak na slobodné súkromné médiá zo strany politikov – podobne, ako sa stalo v Maďarsku. Slovenský mediálny trh je silne konkurenčný, pričom autorizácia na televízne či rozhlasové vysielanie negarantuje žiaden osobitný príjem a nezakladá ani žiadne osobitné postavenie vysielateľa. Navyše ako televízni vysielatelia už teraz platíme 2 % z príjmov z reklamy do Audiovizuálneho fondu nad rámec bežných daní.“

Matthias Settele pripomína, že vysielateľom dnes konkurujú navyše aj audiovizuálne mediálne služby na požiadanie alebo streamovacie služby. Tie žiadne slovenské autorizácie a registrácie nemajú a ani nepotrebujú. "Nie je preto jasné, prečo štát v záujme získať od vysielateľov k výške daňových výdavkov relatívne zanedbateľnú sumu znevýhodňuje úspešných slovenských vysielateľov voči ich zahraničnej konkurencii pôsobiacej na rovnakom trhu.“

Osobitný odvod by sa mal týkať len tých vysielateľov, ktorých výsledok hospodárenia prekročí určitú hranicu. Na rádiovom trhu by to v praxi znamenalo, že odvod budú musieť platiť len tie rádiá, ktoré vlastní spoločnosť Bauer Media Audio Slovakia. Ide o Rádio Expres, Europa 2 a Melody, čo potvrdzuje ich riaditeľ a prezident Asociácie rádií Slovenska Ivan Antala. "Ide o nesystémový a diskriminačný návrh. Zasahuje len časť mediálneho trhu. Netýka sa, rozhlasových služieb RTVS, novín, billboardov a ani online platforiem. Zasahuje len istú časť súkromných vysielateľov. Štátnemu rozpočtu tento návrh nijako nepomôže, istotou však je, že v prípade schválenia poškodí časť slovenských médií.“

ARS by podľa Ivana Antalu uvítala, keby sa vládna koalícia radšej venovala riešeniam a návrhom v súvislosti s rastúcimi cenami energií. „Tie sú okrem obyvateľov Slovenska extrémnou záťažou pre všetkých vysielateľov, špeciálne pre menšie regionálne rádiá. Tie sa ešte nespamätali z ekonomických dopadov pandémie a už musia riešiť, či budú schopné vôbec ďalej fungovať alebo budú musieť pre vysoké ceny energií svoje vysielanie ukončiť a vrátiť licencie.“

Vysielatelia pripomínajú, že koalícia sľubovala posilniť ochranu novinárov a vytvoriť prostredie, kde by slobodné a nezávislé médiá mohli efektívne fungovať. Namiesto sľubovaného ústavného zákona o ochrane médií sa však vládni politici snažia presadiť prijatie právnej úpravy, ktorej jediným efektom je vyslovene poškodiť časť súkromných médií.´Vysielatelia tiež zdôrazňujú, že je už najvyšší čas, aby politici skutočne začali plniť sľuby dané médiám a EÚ vo vzťahu k regulačnému prostrediu na Slovensku. Návrh zaradiť časť súkromných vysielateľov medzi subjekty povinné platiť osobitný odvod odklon politikov od ich sľubov len podčiarkuje.