Policajti a SBS nestačia. Primári urgentov upozornili na skutočný problém
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Neustále vyhrážky, agresívni pacienti či dokonca útoky so zbraňou. Zdravotníci na urgentných príjmoch čelia situáciám, pri ktorých sa obávajú nielen o pacientov, ale aj o vlastnú bezpečnosť. Ministerstvo zdravotníctva avizuje opatrenia vrátane posilnenia bezpečnostných služieb, policajných hliadok, núdzových tlačidiel či obnovenia záchytiek. Primári urgentných príjmov Anna Zúbková a Július Hodosy však upozorňujú, že samotné opatrenia problém nevyriešia. V 24 podcaste s Barborou Jánošovou vysvetlili, čo môže skutočne pomôcť a prečo majú k niektorým návrhom výhrady.
Primári urgentných príjmov Anna Zúbková a Július Hodosy v 24 podcaste hodnotili opatrenia na ochranu zdravotníkov. Vysvetlili, prečo samotné záchytky, SBS či núdzové tlačidlá nestačia a aké systémové zmeny nemocnice potrebujú.
To najdôležitejšie z článku:
- Záchytky podľa primára vyriešia len časť agresivity. Hodosy odhaduje ich prínos na 15 až 20 percent.
- Nie každý opitý pacient patrí na záchytku. Ťažko intoxikovaní ľudia potrebujú lekársku starostlivosť.
- Nemocnice posilňujú bezpečnostné opatrenia. Pomôcť majú SBS, policajné hliadky aj núdzové tlačidlá.
- Primári sa nezhodujú na účinnosti školení. Hodosy ich podporuje, Zúbková upozorňuje na ich limity.
- Zdravotníci žiadajú systémové zmeny. Potrebné sú profesionálne urgentné príjmy, personál aj financovanie.
„Počúvame to už asi desať rokov“
Minister zdravotníctva Kamil Šaško po medializovaných útokoch na zdravotníkov avizoval prijatie opatrení, ktoré majú zvýšiť ich bezpečnosť a zabezpečiť prísnejšie postihy pre útočníkov. Podobné vyjadrenia však zdravotníci počúvajú už roky.
Moderátorka Barbora Jánošová v 24 podcaste pripomenula vyjadrenie ministra z roku 2024, keď po útoku na štyroch zdravotníkov v trenčianskej nemocnici hovoril o potrebe rýchlych a účinných opatrení. Primár urgentného príjmu nemocnice Bory Július Hodosy priznal, že podobné vyhlásenia už niekoľkokrát počul. „Počúvame ho už asi desať rokov. Teda neviem, či zrovna od pána Šaška, ale v podstate od politikov toto počúvame zakaždým, keď sa stane a medializuje nejaký takýto prípad,“ povedal.
Na otázku, prečo konkrétne riešenia prichádzajú až teraz, nemal jednoznačnú odpoveď. Pripustil, že dôvodom môžu byť dva medializované útoky v krátkom čase, ktoré zvýšili tlak na politikov. „Možno, že to myslia tentokrát aj vážne,“ poznamenal.
Primárka urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove Anna Zúbková upozornila, že podobných incidentov pribúda. Podľa jej slov počas jedného 24-hodinového obdobia riešili až troch pacientov s rizikovým správaním. „Tých situácií pribúda. Ony tu boli, ale čím ďalej je toho viac,“ uviedla.
SBS a policajti môžu pomôcť, no útokom úplne nezabránia
Jedným z avizovaných opatrení je zabezpečenie nepretržitej fyzickej prítomnosti súkromnej bezpečnostnej služby na rizikových pracoviskách. Ministerstvo zároveň plánuje núdzové tlačidlá, zvukové alarmy a posilnenú spoluprácu s políciou.
Podľa Hodosyho môžu tieto kroky situáciu čiastočne zlepšiť, ale samy osebe nebudú postačovať. „Sú to určite veci, ktoré môžu pomôcť. Stále treba rátať s tým, že jednoducho k týmto útokom bude dochádzať,“ upozornil.
V nemocnici Bory podľa jeho slov už pristúpili k revízii kamerového systému, preverili jeho funkčnosť a bezpečnostná služba dostala nové inštrukcie. Zmenila sa aj prítomnosť policajných hliadok. „Policajti začali chodiť na obhliadky. Nemáme ich tam 24 hodín, ale chodia pravidelne na obhliadky. Myslím, že aj trikrát som ich tam videl počas poslednej nočnej,“ priblížil Hodosy.
Aj Zúbková potvrdila mierne zlepšenie bezpečnostnej situácie v Ružinove, najmä vďaka posilneniu stálej SBS služby a prítomnosti policajtov. Upozornila však, že nie všetky typy agresivity možno zvládnuť rovnakým spôsobom.
Podľa nej treba rozlišovať medzi nespokojnými pacientmi, ktorých správanie sa postupne vyhrotí, a ľuďmi, ktorí sú už pri príchode vyslovene agresívni. „Prítomnosť stálej služby SBS určite eliminuje konflikty, hlavne tých nespokojných pacientov. Čo sa týka agresívnych pacientov, žiaľ, tam pomôže jedine hrubá sila, ktorú opäť dokáže zabezpečiť stála služba,“ vysvetlila.
Celý podcast si pozrite a vypočujte TU:
Záchytky môžu vyriešiť len 15 až 20 percent agresivity
Jednou z diskutovaných možností je aj obnovenie protialkoholických záchytných staníc. Podľa Hodosyho však nie je správne vytvárať dojem, že práve záchytky vyriešia väčšinu problémov s agresívnymi pacientmi. Upozornil, že útoky na zdravotníkov nespôsobujú iba ľudia pod vplyvom alkoholu. „Za fyzické útoky zhruba z 50 percent môžu intoxikovaní ľudia, ale títo intoxikovaní ľudia nie sú len alkoholici, sú intoxikovaní aj drogami,“ uviedol.
Ďalšiu skupinu podľa neho predstavujú pacienti s psychiatrickými ochoreniami alebo demenciou. Významný podiel incidentov navyše spôsobujú aj triezvi pacienti či ich príbuzní. Hodosy preto upozornil, že bez podrobnejších údajov o štruktúre útokov nemožno presne vyhodnotiť, aké opatrenia budú najúčinnejšie. „Je to jedno z riešení. To je dôležité, ale nemôžeme to zúžiť. A ja sa troška bojím, že sa to zúži len na tú záchytku, ale to je naozaj jedno z riešení, ktoré vyrieši možno 15, možno 20 percent agresivity,“ povedal.
Ťažko intoxikovaní pacienti potrebujú nemocnicu
Primárka Anna Zúbková súhlasí, že záchytky majú svoje opodstatnenie, no upozorňuje na nebezpečenstvo nesprávneho posudzovania opitých pacientov. Podľa nej nemožno automaticky predpokladať, že každý človek pod vplyvom alkoholu patrí do záchytnej stanice. „Potrebujeme pacientov rozdeliť, lebo v prípade ťažkých intoxikácií pacienti potrebujú zdravotnú starostlivosť, potrebujú byť monitorovaní, potrebujú mať zabezpečené vitálne funkcie, lebo tam reálne hrozí ohrozenie na živote,“ vysvetlila.
Hodosy upozornil, že aj opitý pacient môže mať závažné zdravotné komplikácie, napríklad krvácanie do mozgu, a preto musí zostať pod odborným dohľadom. Otázniky podľa neho vyvoláva aj samotná organizácia záchytných staníc.
V Bratislave funguje päť pracovísk prijímajúcich urgentných pacientov. Pokiaľ by bola záchytná stanica umiestnená iba pri jednej nemocnici, vznikol by podľa neho problém s prevozom pacientov z ostatných zariadení. „Čiže len presunieme nejakú zodpovednosť z jedného miesta na iné,“ upozornil.
Takýto systém by navyše mohol zvyšovať záťaž záchrannej zdravotnej služby, ktorá by musela zabezpečovať ďalšie transporty.
Deeskalačné školenia: Hodosy ich podporuje, Zúbková má pochybnosti
Ďalšou súčasťou pripravovaných opatrení majú byť školenia zdravotníkov zamerané na zvládanie agresívnych pacientov. Hodosy vysvetlil, že nejde o výcvik bojových umení, ako sa niektoré návrhy interpretovali. Podstatou má byť predovšetkým včasné rozpoznanie rizikového správania a správna reakcia personálu.
Zdravotníci by sa podľa neho mali naučiť identifikovať potenciálne agresívnych pacientov už počas triedenia na urgentnom príjme. Súčasťou výcviku by mali byť aj verbálne deeskalačné techniky. Tie zahŕňajú pokojný spôsob komunikácie, udržiavanie bezpečnej vzdialenosti, vyhýbanie sa prudkým pohybom či privolanie pomoci.
Dôležitá je aj znalosť bezpečných priestorov v nemocnici a možností úniku pri fyzickom útoku. Hodosy potvrdil, že podobné postupy už vo svojej praxi úspešne využil.
Zúbková je však pri hodnotení účinnosti týchto školení opatrnejšia. Upozornila na to, že zdravotníci na urgentných príjmoch často pracujú pod dlhodobým stresom, sú vyčerpaní a čelia syndrómu vyhorenia. „Nácvik deeskalačných techník na takomto teréne je veľmi náročný, priam neúspešný,“ uviedla.
Podľa jej slov už zdravotníci podobné školenia absolvovali. Hoci ich hodnotili pozitívne a záujem bol veľký, výrazný praktický účinok zatiaľ nepozoruje. „S nespokojným pacientom viete aplikovať deeskaláciu, s agresívnym pacientom tam nemáte šancu,“ upozornila Zúbková.
Najväčší problém vidia v samotnom fungovaní urgentov
Obaja primári sa zhodujú, že ochrana zdravotníkov nemôže byť založená iba na bezpečnostných opatreniach. Hodosy upozornil, že zmeny sa mali začať pripravovať už približne pred 15 rokmi. Za potrebné považuje aj stavebné úpravy nemocníc, vytváranie bezpečných miestností pre agresívnych pacientov či kontrolované vstupy na urgentné príjmy.
Spomenul aj model nemocničnej polície, ktorý funguje v niektorých zahraničných zdravotníckych zariadeniach. Za najdôležitejšie však považuje profesionalizáciu urgentnej medicíny. „Nám momentálne veľmi chýba profesionalizácia týchto urgentných príjmov, akýchkoľvek, všade po Slovensku,“ povedal.
Muž napadol sestričku na Kramároch
Podľa neho je problémom nedostatok lekárov špecializovaných priamo na urgentnú medicínu. Na pracoviskách preto často slúžia odborníci z iných medicínskych odborov, ktorí nemusia mať dostatok skúseností so špecifickými situáciami na urgente.
Zúbková tento problém potvrdila. Podľa jej slov náročné pracovné podmienky, nedostatočné personálne zabezpečenie a dlhodobý stres vedú k tomu, že mnohí lekári po niekoľkých rokoch z urgentnej medicíny odchádzajú.
Zdravotníci žiadajú aj lepšie financovanie
V diskusii sa otvorila aj otázka financovania urgentných príjmov. Obaja primári upozornili, že ide o mimoriadne nákladné pracoviská, ktoré musia byť pripravené poskytovať zdravotnú starostlivosť nepretržite. Hodosy uviedol, že nemocnica Bory dostáva mesačný paušál približne 80-tisíc eur, ktorý podľa jeho slov nedokáže dostatočne pokryť náklady na zabezpečenie nepretržitej prevádzky.
Zúbková upozornila na podobnú situáciu v Ružinove. „Urgentné príjmy sú dlhodobo podfinancované. My nedokážeme doslova zaplatiť vlastných ľudí, ktorých potrebujeme,“ povedala. Podľa primárky samotný paušál nepokrýva ani mesačné mzdové náklady potrebného zdravotníckeho personálu.
Primár dúfa, že po 25 rokoch prídu konkrétne kroky
Hoci zdravotníci čelia náročným situáciám, obaja primári zdôraznili, že svoju prácu majú radi. Zúbková opísala ako najkrajší moment pocit, keď sa lekárom podarí odhaliť príčinu pacientových ťažkostí a pomôcť mu.
Hodosy priznal, že ho na urgentnej medicíne najviac napĺňa možnosť zachraňovať životy pacientov, ktorí potrebujú okamžitú intenzívnu starostlivosť.
Na záver však opäť vyzval na systémové riešenia. „Dúfam, že aj tento podcast a mnohé iné, ktoré ešte budú asi vďaka tej vyhrotenej situácii, budú počuť tí správni ľudia a začnú sa s tým konečne zaoberať,“ uviedol. „Dúfam, že po dvadsiatich piatich rokoch uvidím aj reálne konkrétne kroky,“ dodal Hodosy.
Čo sa ešte dozviete v podcaste?
- Ako vyzerajú najnebezpečnejšie situácie na urgentoch. Primári opísali prípady opakovaných vyhrážok, pacienta so zbraňou aj ženu, ktorá vytiahla na zdravotnú sestru nôž.
- Prečo sú urgentné príjmy preťažené. Vysvetlili, akú úlohu zohráva nedostupnosť ambulantných lekárov a pacienti s neakútnymi ťažkosťami.
- Mali by pacienti platiť za návštevu urgentu? Primári diskutovali o možnom zavedení poplatkov a nezhodli sa na tom, ako by mali fungovať.
- Prečo urgentom chýbajú peniaze a odborníci. Hovorili o podfinancovaní, nedostatku urgentológov, vyhorení zdravotníkov aj potrebe systémových zmien.