Preceňujeme rozsah viery v konšpirácie: Skutočné dáta menia pohľad

Ľudia majú tendenciu výrazne preceňovať, koľko ich spoluobčanov v skutočnosti verí konšpiračným teóriám. Tento zaujímavý jav, spoločne s tým, ako presné informácie dokážu znížiť ochotu dôverovať takýmto teóriám, odhalil medzinárodný výskum vedcov z Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) Slovenskej akadémie vied (SAV) a z Vrije Universiteit Amsterdam. Ich zistenia boli publikované v prestížnom European Journal of Social Psychology.

Mýtus o všeobecnej viere v konšpirácie

Štúdia priniesla jasné dáta. Hoci sa v priemere odhadovalo, že rôznorodým konšpiračným teóriám verí 40 až 42 percent populácie, skutočnosť je iná. Ide o 33 až 34 percent. Zistenia tiež ukázali, že k najväčšiemu nadhodnocovaniu rozšírenosti konšpiračných teórií dochádzalo u ľudí, ktorí im sami veria. Avšak, do istej miery túto rozšírenosť preceňovala aj väčšina účastníkov, ktorí konšpiráciám neverili.

wikimedia

​​Sila konkrétnych percent

Kľúčovým zistením výskumu je, že všeobecné uistenia typu „neverí tomu veľa ľudí“ nemajú na zníženie náchylnosti uveriť konšpiračným teóriám žiadny efekt. Naopak, ochota dôverovať týmto teóriám výrazne klesá, keď sa ľudia dozvedia skutočné percentá.

„Dôležitý je spôsob, ako o tom informujeme. Efekt sme našli len vtedy, keď účastníci dostali konkrétne percentuálne údaje. Ak boli informácie príliš všeobecné, náchylnosť uveriť konšpiračným teóriám neznížili,“ vysvetľuje Vladimíra Čavojová, riaditeľka CSPV SAV a spoluautorka štúdie.

Prečo sú naše predstavy dôležité?

Prečo však ľudia tak často preceňujú mieru viery v konšpirácie? A prečo sú presné čísla také účinné? Odpoveď spočíva v tom, ako naše vnímanie spoločenských noriem ovplyvňuje naše vlastné presvedčenia.

thinkstockphotos

​„Takéto vnímanie môže ovplyvniť aj samotnú ochotu uveriť konšpiračným teóriám. Keď si myslíme, že niečomu verí veľká časť ľudí okolo nás, ľahko podľahneme domnienke, že na tom musí byť aspoň zrnko pravdy,“ objasňuje Jakub Šrol z CSPV SAV, ďalší zo spoluautorov výskumu.

Štúdia sa opiera o úlohu takzvaných deskriptívnych sociálnych noriem, teda o predstavy človeka o tom, aké bežné je určité presvedčenie alebo správanie v jeho okolí. Tieto predstavy podľa vedcov výrazne ovplyvňujú, čomu ľudia veria a ako sa správajú.

Metodika a budúce výzvy

Pre potreby výskumu bolo realizovaných šesť štúdií, do ktorých sa dohromady zapojilo 2906 účastníkov zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.

„Ide o jednu z prvých štúdií skúmajúcich úlohu sociálnych noriem pri dôvere konšpiračným teóriám. Na posúdenie dlhodobej a širšej účinnosti tohto prístupu bude potrebný ďalší výskum,“ uzatvára Jakub Šrol.