10 varovných signálov, že sa vaše dieťa mohlo zradikalizovať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Online hra, sociálna sieť, čet alebo skupina, o ktorej rodič ani nevie. Radikalizácia mladých ľudí dnes nemusí začínať stretnutím s extrémistickou organizáciou. Európske bezpečnostné inštitúcie upozorňujú, že deti môžu byť oslovované priamo v digitálnom prostredí, kde si s nimi cudzí človek najskôr vybuduje dôveru a až následne ich presúva k násilnému či extrémistickému obsahu.
Po tragickom útoku na základnej škole v Staškove sa na Slovensku opäť intenzívne diskutuje o včasnom zachytávaní rizikového správania. Samotný motív útoku v Staškove však zatiaľ zverejnený nebol a prípad preto nemožno označovať za dôsledok radikalizácie.
Agresivita, psychické ťažkosti, šikana, rodinné problémy a radikalizácia nie sú synonymá a podobné prejavy môžu mať množstvo príčin. Staškov však otvoril širšiu otázku, ktorou sa štát zaoberal už pred tragédiou. Slovensko pripravuje integrovaný systém ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Jeho cieľom má byť včasné zachytenie rizika a prepojenie škôl, rodín, sociálnych služieb, zdravotníctva, polície a ďalších odborníkov. Po útoku vláda schválila skrátené legislatívne konanie.
Radikalizácia nemusí začínať politickým videom
Predstava, že dieťa sa k extrémizmu dostane až vtedy, keď začne cielene vyhľadávať radikálnu ideológiu, je podľa európskych odborníkov príliš zjednodušená. EU Knowledge Hub on Prevention of Radicalisation upozorňuje, že mladých ľudí môže spočiatku priťahovať zdanlivo neškodný obsah. Extrémistické prostredia využívajú okrem ideológie aj humor, hry, internetovú kultúru, pocit spolupatričnosti či psychologickú manipuláciu. Pre mladého človeka hľadajúceho identitu môže byť príťažlivý práve pocit, že konečne niekam patrí a niekto mu rozumie.
Cesta k radikalizácii pritom nie je pri každom dieťati rovnaká a nemusí byť lineárna. Jeden varovný prejav preto ešte nie je dôkazom, že sa dieťa radikalizuje.
Ako sa k dieťaťu môžu dostať? Aj cez online hru
Veľkým rizikom je, že prvý kontakt môže vzniknúť tam, kde rodičia nebezpečenstvo vôbec neočakávajú. Online hry dnes nie sú iba hry. Mnohé obsahujú čet, hlasovú komunikáciu, zoznamy priateľov, skupiny a prepojenie na ďalšie platformy. Európska komisia upozorňuje, že herné prostredia môžu deti vystavovať kyberšikane, vykorisťovaniu, groomingu, náboru do kriminality aj radikalizácii.
Pri skúmaní krajne pravicovej radikalizácie detí odborníci zaznamenali aj mechanizmus, pri ktorom sa kontakt začne v bežnom hernom prostredí. Postupne vzniká vzťah a dôvera a dieťa môže byť následne pozvané do uzavretejšej komunity, napríklad na Discord. Tam už môže prichádzať do kontaktu s oveľa radikálnejším obsahom. Podobné riziko potvrdzujú aj slovenské skúsenosti s online predátormi. Polícia upozorňuje rodičov, aby poznali online prostredie svojich detí a primerane veku sa zaujímali o to, s kým komunikujú.
Rizikové kontakty sa podľa skúseností objavujú nielen na sociálnych sieťach, ale aj v hrách, napríklad na Robloxe.
Predátor najskôr nemusí hovoriť vôbec nič extrémistické
Závažnejšie prípady môžu fungovať podobne ako grooming. Človek na druhej strane si najskôr získava dôveru dieťaťa, vytvára pocit priateľstva a výnimočnosti alebo mu ponúka komunitu, v ktorej je prijímané. Následne sa môže komunikácia presunúť do súkromnejšieho či šifrovaného prostredia. Dieťa môže byť postupne vystavované čoraz drastickejšiemu obsahu a môže byť povzbudzované, aby pred rodičmi komunikáciu tajilo.
Europol upozornil dokonca na násilné online komunity fungujúce podobne ako kulty. Tie využívajú herné platformy, streamovacie služby a sociálne siete na vyhľadávanie zraniteľných maloletých. Manipulácia môže smerovať k normalizácii násilia, sebapoškodzovaniu, vydieraniu či extrémnemu násilnému obsahu.
Toto sú signály, ktoré by si rodičia mali všímať
Žiadny jednotlivý znak nedokazuje radikalizáciu. Oveľa dôležitejšia je náhla zmena správania a kombinácia viacerých prejavov, najmä ak sa postupne zhoršujú. Europol medzi možné varovné indikátory zaraďuje napríklad:
- Začne výrazne tajiť, čo robí na internete.
Pri príchode rodiča zatvára okná, skrýva obrazovku, maže komunikáciu alebo používa viacero či anonymné účty. - Izoluje sa od rodiny a pôvodných kamarátov.
Trávi neprimerane veľa času osamote a jeho sociálne väzby sa presúvajú k ľuďom, ktorých rodičia nepoznajú. - Objavia sa neznáme online kontakty.
Dieťa intenzívne komunikuje s ľuďmi, ktorých nikdy osobne nestretlo, prípadne nechce povedať, kto sú. - Presúva komunikáciu do uzavretých alebo šifrovaných kanálov.
Samotné používanie takej aplikácie nie je problémom; spozornieť treba najmä v kombinácii s utajovaním kontaktov a ďalšími zmenami. - Začne sa intenzívne zaujímať o násilný alebo extrémistický obsah.
Môže ísť o fascináciu násilím, extrémistickými ideológiami, drastickými videami alebo materiálmi oslavujúcimi páchateľov násilia. - Zmení slovník, symboly alebo internetový obsah.
Objavujú sa nové kódy, slogany, symboly či výrazy súvisiace s radikálnou komunitou. - Výrazne sa mení jeho nálada.
Náhle výkyvy nálad, úzkosť, strach či emocionálne rozrušenie môžu signalizovať, že sa niečo deje – hoci samy osebe neznamenajú radikalizáciu. - Objaví sa silné „my proti nim“.
Pozornosť si zaslúži najmä postupná dehumanizácia určitej skupiny a ospravedlňovanie násilia voči nej. - Prestáva tolerovať iný názor.
Namiesto diskusie sa svet postupne zužuje na absolútne dobro a absolútne zlo a násilie môže začať považovať za oprávnený spôsob riešenia. - Niekto od dieťaťa vyžaduje tajomstvá.
Mimoriadne varovné sú správy typu „rodičom o nás nehovor“, žiadosti o osobné fotografie, telefónne číslo či presun komunikácie mimo pôvodnej platformy. Európska komisia takéto požiadavky uvádza medzi signálmi nebezpečnej online komunikácie.
Pozor na jednu chybu: tínedžerský vzdor nie je radikalizácia
Rodič by preto nemal začať tým, že dieťa označí za extrémistu alebo mu pri prvom podozrení jednoducho vezme telefón. Niektoré uvedené prejavy sú bežné aj pri dospievaní, depresii, úzkosti, šikane alebo inom probléme.
Dôležitý je kontext: čo sa zmenilo, ako rýchlo sa to zmenilo, s kým dieťa komunikuje a či sa spolu s tým objavuje fascinácia násilím, nenávisťou alebo konkrétne hrozby. Odborné európske materiály preto odporúčajú predovšetkým udržiavať otvorenú komunikáciu a poznať digitálny svet dieťaťa. Europol v roku 2026 zverejnil pre rodičov osobitnú príručku k online hrám, ktorá zdôrazňuje rozhovor, dôveru, hranice a schopnosť rozpoznať rizikové kontakty.
Čo robiť, keď rodič spozornie
Prvou reakciou by mal byť pokojný rozhovor. Pýtať sa, čo dieťa sleduje, s kým hrá, čo sa mu na konkrétnej komunite páči a prečo daným ľuďom dôveruje, môže priniesť viac než okamžitá konfrontácia. Ministerstvo školstva odporúča pri problémoch dieťaťa vytvoriť priestor na rozhovor a dať mu najavo, že jeho obavy rodič berie vážne.
Následne sa možno obrátiť na triedneho učiteľa, školského psychológa, školský podporný tím alebo vedenie školy. Odbornú pomoc poskytujú aj centrá poradenstva a prevencie.
Situácia je iná, ak dieťa konkrétne hrozí, že ublíži sebe alebo niekomu inému, pripravuje násilný čin, zháňa prostriedky na jeho uskutočnenie alebo existuje bezprostredné ohrozenie. V takom prípade už nejde o situáciu, ktorú by mal rodič riešiť iba domácim rozhovorom – treba bezodkladne kontaktovať políciu alebo tiesňovú linku.
Slovensko chce varovné signály zachytávať skôr
Práve problém, že informácie o rizikovom dieťati môžu zostať roztrúsené medzi školou, rodinou, zdravotníctvom či sociálnymi službami, má riešiť pripravovaný slovenský systém. Ministerstvo školstva ho predstavilo už v júni 2026 ako prvú komplexnú právnu úpravu svojho druhu na Slovensku. Jej cieľom je včas identifikovať mieru rizika radikalizácie alebo mobilizácie k násiliu a koordinovať pomoc viacerých inštitúcií.
Návrh sa venuje aj ochrane detí v online prostredí. Po tragédii v Staškove získala téma ešte väčšiu naliehavosť. Bolo by však predčasné spájať samotný útok s radikalizáciou. Vyšetrovatelia jeho motív verejne neoznámili. Tragédia skôr pripomína, aké dôležité môže byť zachytiť vážne zmeny v správaní dieťaťa skôr, než prerastú do krízovej situácie.