EÚ hľadá, kde ušetriť stovky miliárd. Slovensko nechce, aby na to doplatili farmári a regióny

V hre je rozpočet za takmer dva bilióny eur

Európska únia rokuje o viacročnom finančnom rámci na roky 2028 až 2034. Európska komisia pôvodne navrhla rozpočet vo výške takmer dva bilióny eur, teda približne 1,26 percenta hrubého národného dôchodku EÚ. Rozdielne predstavy členských štátov však otvorili tvrdý spor o to, na čo majú európske peniaze smerovať.

Tradičné oblasti, ako sú poľnohospodárstvo a vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi, musia súperiť s novými prioritami – obranou, bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou či technologickými investíciami. „Sme samozrejme vo veľmi zložitej situácii, keďže neustále čelíme novým a novým bezprecedentným výzvam,“ upozorňuje eurokomisár Maroš Šefčovič.

Napríklad Nemecko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko žiadajú, aby bol navrhovaný rozpočet o stovky miliárd eur nižší. Argumentujú tým, že EÚ potrebuje viac investovať do bezpečnosti, obrany, inovácií a konkurencieschopnosti.

Prečítajte si tiež

Európska komisia podniká právne kroky proti Slovensku. Čelíme štyrom konaniam

​

Slovensko nechce prísť o peniaze na regióny

Pre Slovensko je jednou z kľúčových otázok kohézna politika. Jej cieľom je znižovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely medzi jednotlivými časťami Únie. Slovenská vláda už pri začiatku rokovaní upozorňovala, že kohézia spolu so spoločnou poľnohospodárskou politikou patria medzi jej priority. Slovensko zároveň iniciovalo spoločnú deklaráciu skupiny 16 štátov, ktorá požaduje zachovanie silnej podpory regiónov, poľnohospodárstva a strategických investícií.

Europoslanec Branislav Ondruš kritizuje smerovanie zmien slovami, že návrh „presúva peniaze z podpory poľnohospodárov a z podpory rozvoja zaostalejších regiónov na zbrojenie“.

Na potrebu financovať aj nové priority však upozorňuje europoslanec Michal Wiezik. „Potrebujeme hľadať aj peniaze na saturovanie ďalších veľmi kritických kapitol, ako je obrana, ako je digitalizácia, ako je boj s klimatickými krízami,“ uviedol.

Fico naznačil, že Slovensko môže rozpočet zablokovať

Premiér Robert Fico v predchádzajúcich rokovaniach opakovane zdôrazňoval, že Slovensko chce zachovať silnú kohéznu aj poľnohospodársku politiku. Už v decembri 2025 hovoril, že Slovensko má podľa návrhu príležitosť získať približne 20 miliárd eur, zároveň však vláda namietala proti nastaveniu kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Pozícia Bratislavy je pri rokovaniach dôležitá aj preto, že konečný viacročný finančný rámec musia v Rade jednomyseľne schváliť všetky členské štáty. Následne potrebuje súhlas Európskeho parlamentu.

Fico podľa aktuálnych vyjadrení avizoval, že pokiaľ by sa v rozpočte zásadne siahlo na peniaze určené poľnohospodárom, Slovensko je pripravené dohodu nepodporiť. Samotný rozpočet však zatiaľ schválený nie je a jeho konečná podoba je predmetom rokovaní.

Viac peňazí pre krajiny pri Ukrajine

V hre je zároveň osobitné postavenie východných regiónov EÚ, ktoré nesú časť hospodárskych a bezpečnostných dôsledkov vojny Ruska proti Ukrajine. Európska komisia už predstavila iniciatívu zameranú na regióny členských štátov hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Argumentuje pomalším hospodárskym rastom, úbytkom investícií a obyvateľstva či vyššími bezpečnostnými nákladmi. Návrh rozpočtu na roky 2028 až 2034 preto počíta so špecifickými zdrojmi pre východné pohraničné regióny.

Prečítajte si tiež

Costa varuje EÚ pred výpadkom: Rozpočet EÚ musí byť dohodnutý do konca roka

​

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Slovenskí europoslanci zároveň presadzujú, aby sa pri nastavovaní nových fondov zohľadnili potreby Slovenska. Europoslankyňa Miriam Lexmann hovorí napríklad o potrebe vytvoriť podmienky, „aby slovenské firmy a podniky mohli čo najlepšie a najjednoduchšie čerpať z Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť“.

Spor sa vedie aj o Erasmus a ďalšie programy

Diskusia sa netýka iba farmárov či regiónov. Europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová kritizuje plánované nastavenie financií aj pri programoch určených na vzdelávanie a výskum. „Bohužiaľ, Európska komisia navrhuje škrty napríklad v oblasti Horizontu, Erasmus+ a ďalších programov, ktoré sú konkrétne pre ľudí,“ uviedla.

Konečná suma ešte nie je dohodnutá; Rada v máji prijala iba čiastočnú rokovaciu pozíciu, ktorá finančné otázky zámerne ponechala otvorené.

Costa obišiel európske metropoly

Rozdiely medzi členskými štátmi sú natoľko výrazné, že predseda Európskej rady António Costa vyrazil na sériu rokovaní v hlavných mestách členských krajín. Svoju cestu začal 25. augusta práve v Bratislave stretnutím s Robertom Ficom. Cieľom je nájsť politickú dohodu do konca roka 2026. Takýto termín má umožniť, aby sa počas roku 2027 prijali potrebné právne predpisy a nový systém financovania mohol od januára 2028 fungovať bez prerušenia.

Kompromis však zatiaľ zostáva vzdialený. Kým Slovensko a ďalší čistí príjemcovia európskych peňazí chránia financovanie regiónov a poľnohospodárstva, časť veľkých čistých prispievateľov požaduje menší celkový rozpočet a presun dôrazu na nové priority. O konečnej podobe pritom musia rozhodnúť všetky členské krajiny jednomyseľne.