Ambrózia útočí naplno. Odborník varuje: Neliečená alergia môže prerásť do astmy

Ambrózia sa podľa imunológa Borisa Hruškoviča v posledných rokoch stáva jedným z dominantných alergénov najmä v Podunajskej nížine. Prispievajú k tomu aj horúce a suché letá. Jej peľ je pritom veľmi drobný a môže sa šíriť na veľké vzdialenosti. „V Podunajskej nížine sa dostáva ambrózia skoro už na prvé miesto, lebo tie letá sú veľmi suché, teplé, bez vlhkosti. Ako sme už počuli, ambrózia sa strašne šíri vlastne tou Podunajskou nížinou. Peľ je veľmi malý, takže doletí aj stovky kilometrov,“ vysvetľuje Hruškovič.

Prečítajte si tiež

Vyrážka plavcov: Poznáte alergiu z vody?

Podľa jeho skúseností sa peľová sezóna v posledných rokoch výrazne posunula. „Za tú moju prax sa to celé presunulo na toto obdobie. A tie jari, ako aj ten máj, povedzme, už často bývajú daždivé, sú často povodne, takže nie je to také, ako to bývalo kedysi. Jar a tento august je až do októbra,“ uviedol.

Peľ sa dostáva až do priedušiek

Alergia na ambróziu sa môže prejavovať klasickými príznakmi, ako sú nádcha, kýchanie či podráždené oči. Malé častice peľu sa však podľa odborníka môžu dostať aj hlbšie do dýchacích ciest. „Peľ sa vám dostane na sliznice, do nosa, na oči, do hrdla a tým, že patrí k tým najmenším peľom, tak aj do priedušiek, takže veľmi ľahko môže vyvolať už v priebehu niekoľkých rokov astmu,“ upozorňuje Hruškovič.

Za varovný signál považuje najmä dlhodobé problémy s dýchaním nosom. „Keď už kýchame, máme plný nos, väčšinou ten plný nos je taký, že nemôžeme dýchať voľne a hlavne v noci, to je varovným príznakom,“ hovorí.

Prečítajte si tiež

Zažívate v bazéne peklo? Alergia na chlór neexistuje, zrejme ho neznášate

Alergiu si ľudia často mýlia s prechladnutím

Nie každá nádcha počas leta však musí znamenať alergiu. Podľa Hruškoviča existujú príznaky, ktoré môžu pomôcť obe situácie odlíšiť. „Malo by tam byť to časté kýchanie . To znamená, že kýchneme si 10 až 20-krát, svrbia nás oči. Väčšinou to pri infekte nebýva,“ vysvetľuje. Pri infekcii sa podľa neho častejšie objavuje napríklad zvýšená teplota alebo bolesť hrdla.

Odborník zároveň upozorňuje, že alergické prejavy nie je vhodné dlhodobo ignorovať. Ak človek kašle aj niekoľko týždňov, a to najmä v noci, môže ísť už o prejav astmy. „Pokiaľ pacient úporne kašle aj v noci dva či tri týždne, tak už to je astma a vieme to určitými citlivými metódami určiť,“ uviedol Hruškovič. Podľa neho môžu ľahšie prejavy pri infekcii prerásť do vážnejšieho problému a v určitých prípadoch môže dôjsť až k astmatickému záchvatu.

+3 fotky

Ambrózia

Na voľnopredajné lieky sa netreba spoliehať

Alergici často siahajú po voľnopredajných prípravkoch, ktoré im prinesú okamžitú úľavu. Podľa Hruškoviča však samotné potlačenie príznakov alergiu nerieši. „Máte okamžitú úľavu, ale to nelieči alergiu, napríklad spreje do nosa. Zdravotníctvo presúva do tých voľnopredajných liekov a ľudia na to nemajú čas,“ hovorí. Problém podľa neho nastáva najmä vtedy, ak človek prípravky používa opakovane a dlhodobo bez odborného vyšetrenia.

Jednou z možností liečby alergie je podľa imunológa alergénová imunoterapia. Pri nej pacient dostáva alergén, na ktorý reaguje, v presne stanovenej forme. „Imunoterapia znamená, že dostávate alergén, na ktorý ste alergický, čiže dnes sú to časti bielkoviny, ktorá je alergénom. Nie je to celý peľ, je to veľmi precízne vyrobené a veľmi precízne to funguje,“ vysvetľuje Hruškovič. Cieľom je podľa neho postupne vytvoriť toleranciu imunitného systému voči konkrétnemu alergénu.

Prečítajte si tiež

10 príznakov syndrómu SUCHÉHO OKA Nie je to alergia a len kvapkami ho nevyliečite!

Pri výraznej alergii na ambróziu môže byť dôležité obmedzovať kontakt s peľom. Odborník odporúča vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou alergénu a po pobyte vonku venovať pozornosť jeho odstráneniu. „To nie sú mýty, to je základ,“ hovorí Hruškovič.

Kedy vyhľadať alergológa?

Podľa Hruškoviča by ľudia nemali návštevu odborníka odkladať niekoľko rokov. Čím skôr sa alergia začne riešiť, tým skôr je možné nastaviť vhodnú liečbu. „V priebehu tých dvoch, troch rokov treba navštíviť alergológa, lebo čím skôr začneme s liečbou, tým je šanca na vyliečenie väčšia,“ uviedol. Alergológia pritom úzko súvisí s imunológiou, keďže alergia je jednou z reakcií imunitného systému. Hruškovič zároveň upozorňuje, že alergia a autoimunitné ochorenie nie sú to isté. „To, čo je z vonka, je alergia a to, čo je zvnútra, to je autoimunita,“ vysvetľuje.

Zdravie by podľa odborníka nemalo byť až na poslednom mieste. Hoci ľudia často svoje zdravotné problémy odkladajú pre nedostatok času, podľa Hruškoviča sa návšteva odborníka môže v konečnom dôsledku vyplatiť. „Je to najlepšie, čo sa dá urobiť. Samozrejme, obzvlášť pre deti,“ uzavrel imunológ.