Výroba hliníka sa obnoví najmenej na 10 rokov. Čo získa Slovensko?

BRATISLAVA / Výroba hliníka v Žiari nad Hronom sa po viac ako troch rokoch opäť rozbehne. Obnovu prevádzky umožnia štátne kompenzácie financované z výnosov z emisných povoleniek. Analytik INESS Martin Vlachynský v relácii Štúdio 24 vysvetlil, čo môže návrat Slovalca znamenať pre slovenský priemysel aj pre konkurencieschopnosť krajiny.

Nejde o giganta, ale o dôležitú fabriku

Obnovenie výroby podľa analytika nemá význam len pre región Žiaru nad Hronom, ale aj pre slovenský priemysel. Zároveň však upozornil, že nejde o podnik porovnateľný s najväčšími priemyselnými hráčmi na Slovensku.

„Ja by som to nazval správa stredného významu. Nejedná sa o giganta ako sú napr. železiarne v Košiciach alebo niektoré z automobiliek, ale jedná sa o pomerne významnú priemyselnú firmu ako z hľadiska regiónu, tak z hľadiska schopností, ktoré táto firma má. Je to v podstate jediný výrobca hliníka, ktorého potencionálne máme. Takže minimálne z toho pohľadu zachovania týchto kapacít je to zaujímavá správa,“ uviedol Vlachynský.

Pripomenul, že žiarska hlinikáreň v minulosti vyvážala približne dve tretiny až tri štvrtiny svojej produkcie. Podľa neho preto nie je dôležitá len pre slovenských odberateľov, ale aj z pohľadu toho, čo môže Slovensko ponúknuť obchodným partnerom v zahraničí. V súvislosti so snahou Európskej únie posilniť sebestačnosť pri strategických surovinách však upozornil, že úplná nezávislosť nie je reálna.

„Akákoľvek sebestačnosť je len chiméra. Moderná výroba je obrovský, dlhý reťazec rôznych vstupov. Aj pri tomto hliníku síce budeme vyrábať hliník, ale tie vstupy, najmä teda oxid hlinitý alumina, sa musí dovážať, pretože to na Slovensku sa neťaží ani nespracováva,“ povedal analytik. Dodal, že práve zapojenie slovenských firiem do medzinárodných výrobných sietí umožňuje zabezpečiť potrebné vstupy aj v náročnejších geopolitických situáciách.

Podľa Vlachynského bola hlavnou príčinou odstavenia výroby vysoká cena elektrickej energie. Myslí si preto, že bez kompenzácií by sa výrobu pravdepodobne nepodarilo obnoviť.

„Je to veľmi pravdepodobné. Naozaj tie hodiny už tikali, pretože v tejto výrobni museli byť udržiavané tie technológie pri živote už v podstate štyri roky. Museli sa tam udržiavať kľúčoví zamestnanci, čo samozrejme so sebou nieslo pomerne vysoké náklady. Takže naozaj by som povedal, že toto bol už jeden z posledných momentov, kedy sa mohlo rozhodnúť o tom,“ skonštatoval.

Kompenzácie majú pomôcť celému energeticky náročnému priemyslu

Analytik považuje financovanie kompenzácií z výnosov z emisných povoleniek za vhodnejšie riešenie než priame dotácie alebo investičné stimuly. Vysvetlil, že vysoké ceny elektriny súvisia aj s cenami emisných povoleniek, pričom práve energeticky náročné podniky, ktoré pritom samy významné emisie nevypúšťajú, znášajú ich dôsledky.

Zároveň pripomenul, že podobné schémy využívajú aj ďalšie európske krajiny a podľa neho ide o rozumný krok z pohľadu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. Zdôraznil tiež, že nejde len o podporu výroby hliníka. „Ono to nie je len schéma na podporu výroby hliníka. Ono je to schéma na podporu práve toho energeticky náročného priemyslu,“ uviedol. Dodal, že okrem Slovalca sa do nej zapoja aj ďalšie podniky z oceliarskeho či chemického priemyslu.

Vlachynský zároveň upozornil, že ide o riešenie, ktoré nie je ideálne. „Lepšie by bolo, ak by európska energetická politika bola efektívnejšia a tie ceny elektriny boli nižšie. Ale realita je, aká je. Takže za mňa je to druhé najlepšie riešenie,“ povedal.

Podľa analytika bude obnovená výroba podporená najmenej počas desiatich rokov. „Tie zmluvy sú na 10 rokov, čiže máme istú mieru, nechcem povedať, že istoty, ale nejakého odhodlania, nazvime to, aby tá výroba trvala aspoň 10 rokov,“ uviedol. Dodal, že financovanie prostredníctvom výnosov z emisných povoleniek považuje za prijateľnejšie než priame dotácie zo štátneho rozpočtu.

Celý rozhovor nájdete vo videu.